Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dejepis -u m. vedný odbor skúmajúci dejiny, história (význ. 1); príslušný vyučovací predmet;

dejepisný príd.: d-á prednáška

dejepis -su m.

dejepis -su pl. N -sy m. 1. ▶ zaznamenanie minulých udalostí; opísanie, opis vývoja istého spoločenského celku, dejiny: biblický d.; staroveký, novoveký d.; miestny d.; zaznamenávať d. obce, mesta
2. ▶ vedný odbor skúmajúci dejiny; syn. história: literárny, právnický d.; úvod do dejepisu; venovať sa dejepisu profesionálne; získavať a spracúvať cenné údaje pre d.
3. ▶ učebný predmet: učiť d. na gymnáziu; zaviesť d. ako povinný predmet; maturovať z dejepisu
4. ▶ učebnica tohto predmetu: každý ročník má samostatný d.; otvoriť si d. podľa pokynu učiteľa; Plynú roky a žiačik, niekto môže byť celý život žiakom, pomaly starne a zisťuje, hoci oneskorene, že veru dejepisy čítaval zbytočne, veľmi z nich nezmúdrel. [V. Šikula]

dejepis p. história 1

história 1. vedný odbor skúmajúci dejiny • dejepis: prednášať na univerzite históriu, dejepis • dejepisectvo • historiografia

2. súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho • dejiny: história, dejiny štátu, jazyka • minulosť: dávna minulosť národa

3. p. príhoda

dejepis, -u m.

1. vedecké podanie minulých udalostí, vývoja národa alebo národov a ich kultúrnych a duševných prejavov, história: staroveký, novoveký d.;

2. škol. učebný predmet: hodina d-u;

3. učebnica tohto predmetu;

dejepisný príd.: d. kabinet