budzogáň, buzogáň -a m. ťažký kyjak (v rozprávkach)
budzogáň -ňa pl. N -ne G -ňov m.
budzogáň, buzogáň -ňa pl. N -ne G -ňov m. ⟨maď. ‹ tur.⟩ 1. hist. ▶ krátka okovaná palica s hlavicou slúžiaca ako zbraň, v ozdobnom spracovaní symbol moci vojenského veliteľa al. panovníka, rozšírený najmä v husitskom vojsku v 15. storočí: Človek tam počul len železo odierať sa o železo, akoby sa tam tí dávni frátri s Turkami boli hlomaždili pikami, mečmi, štítmi a budzogáňmi do seba a do seba. [L. Ballek] 2. ▶ (v rozprávkach) veľký ťažký kyjak: železný b.; obor budzogáňom vrchy lámal; Vysoký chlap s buzogáňom, ktorý je i palicou na podopieranie, i zbraňou, ak by mu chcel niekto prieky robiť. [J. Štiavnický]
budzogáň, buzogáň -a m. ‹maď < turk› ťažký kyjak (v rozprávkach)
budzogáň p. kyjak
kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci • kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjom • budzogáň • buzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach) • obuch • tĺk (nástroj na roztĺkanie)
p. aj palica
budzogáň i buzogáň, -a m. veľký, ťažký kyjak (najmä v rozprávkach): Hraško zakrútil okolo hlavy svojím veľkým budzogáňom. (Dobš.); hádzať budzogáne (Urb.); päsť ako buzogáň (Gráf); vybíjaný budzogáň (Kuk.); Vy ste zverili na psa slaninu a dali ste vašu vec čertovi na budzogáň (Kal.) človeku, ktorý sa vám zle odslúži
bodzogáň p. budzogáň
budzogáň m. (buzogán, budzogváň, bodzogáň) 1. jzsl ťažká palica, kyjak: Ohánal sa z bozogánom (Myjava); bodzogáň (Záh. Bystrica BRA); budzogváň (V. Maňa VRB) 2. expr. noha: Takie má ťie bodzogáňe ako kupi (Pečenice LVI) 3. expr. zavalitý, plecnatý chlap: Ten mladí sa celkom ponášá na occa, aj to bou̯ takí budzogáň (V. Maňa VRB) 4. formovaná palička ako znak úradnej moci poprednej obecnej funkcie: buzogán (Hlboké SEN) F. oldomáš čertovi na budzogáň (Podhájska VRB), propíjal budzogáň (Rača BRA), propíjat buzogán (Hlboké SEN), prepidz budzogvan (Cejkov TRB) - počastovanie, pitie pri výmene richtárov 5. sklár. tyč na prenášanie perníc, nádob na tavenie skla: budzogáň (Málinec LUČ)
buzogán p. budzogáň
bocigán p. budzogáň
bozogan, bozygan p. budzogáň
budzogáň [bu(d)zo-, bo(d)ze/zo-, bo(d)zi-, puzi-] m tur/maď 1. kyjak, palica: clanam vulgo boczigan accepisset (TURIEC 1588); Matagž s powriezla bozigan mel a tak strigj obhanal (KRUPINA 1675) 2. kyjak na jednom konci okovaný slúžiaci ako zbraň; v ozdobnom spracovaní ako symbol moci veliteľa, panovníka, palcát: porucžam panu Martynowy kordowu ssablu z buczeganem menssim (H. MIČINÁ 1576); bozigan zelezni z ostrohu (BÁNOVCE n. B. 1663); geden púzykan neb bulawu (s. l. 1668); zbroge sau kopij, halaparta, čakan (:bozegan:) (OP 1685) L. b. ohnivý zápalný: bozoganow ohnywych n 37 (LIETAVA 1633)