Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

páčiť sa -i nedok.

1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra ap.: kvety sa nám p-ia; dieťa sa mi akosi nep-i zdá sa mi choré; neos. tu sa mi (ne)p-i

2. (obyč. v rozk., opyt. al. želacej vete, často s neurč.) má modálny význ. a) blízky slovesám želať si, chcieť: neos. keby sa vám p-lo, môžete prísť; bude sa vám p. kávy? b) vyj. ponúknutie (v zdvorilej reči): neos. nech sa p-i (vstúpiť)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
páčiť ‑i ‑ia nedok. (násilne otvárať)
páčiť sa ‑i ‑ia nedok.

páčiť páči páčia páč! páčil páčiac páčiaci páčený páčenie nedok.


páčiť sa páči sa páčia sa páč sa! páčil sa páčiac sa páčiaci sa páčenie sa nedok.

páčiť -či -čia páč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ pevným nástrojom (obyč. tyčou, pákou) podvažovať a tak násilne otvárať, vypačovať: p. dvere hákom; p. zámok; páčila zo všetkých síl, napokon vrchnák povolil; pakľúče a rozlamovače na páčenie; Tomáš vybral spoza opaska fínsky nôž a opatrne páčil veko suda. [P. Glocko]
2. (čo; na čo) ▶ prudko tlačiť rukou na časť tela, tlakom uvoľňovať; zápasníckym hmatom násilne ohýbať: berie mu ruku a páči rameno; s povelom – Pusť! páčte sánku psa nadol; keď mi páčila ruku, vyhŕkli mi slzy; nasadiť páčenie; v džude je povolené páčenie len na lakťový kĺb
3. expr. (čo z koho) ▶ veľmi ťažko, nasilu, proti vôli hovoriaceho získavať od niekoho informácie, slovný prejav, dostávať: p. zo strýka príhody z ďalekého sveta; páčili z neho podrobnosti; nebola dobrou partnerkou na debatu, páčil z nej každé slovo; niekoľko dní z neho páčili priznanie; Prosím vás, nepáčte zo mňa odpoveď, ďakujem, – odbila nás. [P7 2006]


páčiť sa -či sa -čia sa -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. iba v 3. os. (komu) ▶ vyvolávať, vzbudzovať v niekom pocit krásy, estetickosti, potešenia, uspokojenia; pôsobiť príťažlivo: páči sa mu jej úsmev, ladný pohyb; páčia sa mu ženy, ktoré športujú a nefajčia; páči sa mi, ako sa obliekaš; blúzka sa páčila všetkým; viac sa mi páčiš v sukni; ako sa vám páčila výstava?; deťom sa psíky veľmi páčili; Počúvaj, Marienka – páčiš sa mi, mám ťa rád, nemôžem bez teba žiť. [J. Fekete] som do teba zaľúbený; Pravdepodobne sa vám môj obraz páčil, aj keď to nebol práve obraz na páčenie sa. [Sme 1998]
2. iba v 3. os. (komu) ▶ prinášať pocit intelektuálneho uspokojenia vďaka vnútornej stránke al. zameraniu; kladne zasahovať nejakou vlastnosťou al. ako celok: páčila sa vám tá kniha?; táto práca sa mi páči; niekomu sa páčia romány zo špionážneho prostredia, psychologické filmy, uvoľnený štýl rozprávania; predstavenie sa divákom páčilo; mne sa nikdy nepáčila matematika
3. neos. (komu kde) ▶ cítiť sa dobre, príjemne v istom prostredí, priestore: niekomu sa páči na dedine, inému v meste; hráčovi sa v novom klube páči; nadovšetko sa im páčilo v Tatrách; u susedov sa jej nepáčilo; Dedko a stará mama pricestovali rýchlikom a sú zvedaví, ako sa chlapcom páčilo v lietadle. [K. Bendová]
4. iba v 3. os. (komu) ▶ (o prejavoch v medziľudskej komunikácii, správaní) pociťovať, vnímať niečo ako dobré, vhodné, primerané, žiaduce; syn. lahodiť, vyhovovať: pochvala sa páči vari každému; páčilo sa mi na ňom, že hovoril priamo, na rovinu; nepáči sa mi, keď klameš; isto sa vám páči mužská zdvorilosť; páči sa mi jeho dynamickosť, priamosť, spontánnosť; páči sa mi, keď ma oslovujú menom
5. (komu) ▶ vzbudzovať v niekom dôveru, sympatie, úctu a pod.; syn. imponovať, pozdávať sa, zdať sa: nový kolega sa nám páči; nepáčia sa im naše odbory; Nepáčia sa mi ľudia, s ktorými sa stretávaš, povedala mi. [E. Farkašová]; Na zdravie, kamoš, páčiš sa mi. [D. Mitana]
6. iba v 3. os. (komu) ▶ mať pocit potreby niečoho, vôle, chuti, zámeru konať istým spôsobom; syn. chcieť, priať si, želať si: bude sa vám páčiť ešte trochu kávy, čaju?; mnohým by sa páčilo tomu uveriť; Vezmite si, čo sa vám páči! – povedala Ema. [J. Uličiansky]; neos. urobte, ako sa vám páčinech sa páči al. hovor. páči sa zdvorilá výzva k niekomu, napr. hosťovi, aby niečo vykonal (sadol si, zobral si jedlo al. nápoj a pod.)
fraz. či sa to niekomu páči, alebo/či nie vyjadruje nevyhnutnosť konať istým spôsobom bez ohľadu na nesúhlas okolia
parem. expr. čo sa mi nepáči, to sa za mnou vláči a) uchádza sa o mňa niekto, o koho nestojím b) často sa mi stáva práve to, čomu sa chcem vyhnúť
dok. k 1, 2zapáčiť sa

-čiť/114737 3.04: verbá inf. nedok. 23142 učiť/7125 čiť/2507 liečiť/2313 tlačiť/1589 fajčiť/1347 cvičiť/1303 svedčiť/1025 útočiť/773 ničiť/630 končiť/586 protirečiť/397 tlmočiť/375 mučiť/358 (87/2814)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuť mať vôľu žiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť sa ľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľať pomýšľať mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovať mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sa hotoviť sa strojiť sa priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadať žiadať si vyžadovať požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť sa ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


imponovať vzbudzovať obdiv, úctu, uznanie, rešpekt a pod. • robiť dojem páčiť sa ľúbiť sa: imponuje nám svojím vystupovaním; žiak odpoveďou robí dobrý dojem; páči sa, ľúbi sa nám, že sa nemiešate do cudzích vecípôsobiť (pri kladnom hodnotení): jeho precítený prednes na všetkých pôsobil


lichotiť 1. spôsobovať príjemný pocit • lahodiť robiť dobre: úspech mu lichotí, lahodí; pochvala mu lahodí, robí dobrepáčiť sa: páči sa mu, keď ho oslavujú

2. p. líškať sa


páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať sa vidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sa pozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sa žiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiť byť po chuti byť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť páčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovať očiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriť iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániť fľočiť fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízať nakúkať škúliť poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkať vykukávať vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovať trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať obzerať obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkať okukávať okukovať obkúkať obkukávať obkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať škúliť pokukávať pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskať fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať si venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sa dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálať prejavovať sa ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť sa odzrkadľovať sa odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sa zdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sa pripadať prichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť sa ľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sa zdať sa rátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod


zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sa domnievať sa predpokladať myslieť si mieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sa javiť sa pripadať prichodiť prichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sa predstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzerať pôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať sa vidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť sa ľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

páčiť, -i, -ia nedok. bás. pozerať (sa), hľadieť: Modré ich oči bystro okolo si páčia. (Chal.) Obrazy páč krásne, slúchaj hudbu v duši. (Hviezd.)

Páčže ti ho! (Lask.) pozrime sa!


páčiť sa, -i, -ia nedok.

1. (komu) pripadať, zdať sa príjemným, milým, pekným, dobrým: to sa mi páči, nepáči; neos. páči, nepáči sa mi tu; páči sa mi, že...; Grófovi sa smelý šuhaj páči. (Zúb.)

2. neos. obyč. v rozk., opyt. al. podm. spôs. (často s neurč.)modálny význam a) blízky slovesám chcieť, želať si: Keby sa im páčilo, máme kašmír s kvetmi (Kuk.) ak by ste chceli, keby ste si želali. Nech si spraví, ako sa mu páči (Ráz.) ako chce. Bude sa páčiť piva a či vína? (Kuk.) prajete si?; b) v zdvorilej reči vyjadruje ponúkanie oslovenej osoby: nech sa páči ráčte, prosím; Nech sa páči dnu. (Kal.) Nech sa páči sadnúť si. (Zúb.) Prosili ho, aby sa mu páčilo do druhej izby (Jégé) aby prišiel.

páčiť nedok. zvol, hont-novohr pozerať, obzerať niečo: O tejžďem zme tašľi páčiťi zárode (Čelovce MK); Choďiľi páčit Vách (Drienovo KRU)
F. pádžže ťi ho! (Radvaň BB) - pozriže ho!


páčiť sa nedok.
1. strsl, vsl zdať sa pekným, milým, dobrým: Oťec kceu̯ len bohatú ňevestu, a bohatá sa ňepáčila sinovi (Paludza LM); Páči sa ťi bábika? (Králiky BB); Tie starodávne nuoti hrajú, mňe sa ván to velmo páči (Devičie KRU); A statog mau̯ takie rováše a to sa gazdom ňepáčilo (V. Lom MK); Tot chlapec sa mi páśi (Kociha RS); Moja jim rospraviala, jak śe jim pačilo (Záhradné PRE); Ňe každemu śe jedno pači (Dl. Lúka BAR)
2. neos. želať si, chcieť: Ak sa im páči po osem šestákou (Stožok ZVO); Ňech sa páči dnuká! (Blatnica MAR); Ňech sa páči koláčik! (Králiky BB); Tag zme šedzeľi a jeden hodzel, že či še pači še bočkac (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. ag vám zotpovie ňiektorí (hrnček), ňech sa páči! (Bystrička MAR) - vezmite si

páčiť ndk čo chcieť (rád) niečo robiť: o, hrich diabelsky, do gak welikeg ty propasti cloweka hrissneho priwadzass a wssak, hle, o, slepota lidska, esste libi a pači hressiti (MS 1758)


páčiť sa ndk
1. komu vzbudzovať v niekom pocit krásy, miloty, dobra ap.: pritrafuge se, gestli se teto lybya a welmy pačya, tamtye pak neljbya (KoB 1666); welmi sa mi prokat paci (RADVAŇ 1714); wiberagtye len tie stusski, kterie sa wam budu pačityi (KRUPINA 1737); kterim by wssak sud takowich se nepačil, richtar pred familiu ma deducowati učinene deliberatie (BOCA 1760)
2. neos má modálny význam
a. blízky slovesám želať si, chcieť:
F. ako sa p-i ako si želá, ako chce; v spoj koľko, dokedy, kde sa p-i vyj. ľubovôľu pri určení množstva, času, miesta deja: gestly by sem nemohol zaplatit, bude mat wladu Geho Urodzena Milost, gako sa pačit bude, učinit (KALINOVO 1743); kdo wače prawo ma ku nekteremu hlinenemu hrncu gako hrnczar? Nebo tito wsseci, gako sa gim pači, podle swogeg libosti to yste dilo do ruk swich možu aneb zachraniti, aneb pohubiti (MS 1758); hostinssky sami, podle sweg wuole, kde a u koho se gim w Ružomperku pačzilo piwo brat, tam braly (RUŽOMBEROK 1762); wezmy wody, nech s neg pige, kolko sa pačj, nemocny (NN 18. st); pater korbačom ukrutne gu dal bit, dokud se mu pačilo ((BYTČA) 18. st)
b. vyj. zdvorilé ponúkanie: placeat: nech sa páčj (PD 18. st)

páčiť páčiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

aby sa páčil, a ktorý pour plaire, et qui
a páči sa mi et ça me plaît
kde sa vám páči il vous plaira
mu páči, ale ona lui plaisait, mais elle
sa mi páči spev me plaît le chant
sa vám páči ostať il vous plaît de rester
sa vám páči, páni il vous plaira, messieurs
sluche, páči sa mi la tempe, me plaît
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu