terč -a m.
1. predmet, obyč. kruhový obrazec, použ. ako cieľ pri streľbe: strieľať do t-a, pohyblivý t.; → živý t.;
pren. byť t-om posmechu, útokov predmetom
2. predmet podobný terču: žel. návestný t. signalizačné zariadenie;
terčík -a m. zdrob.