rybár -a m. kto chytá ryby zo zábavy al. z povolania: športoví r-i; r-i vyšli na more;
rybárka -y -rok ž.;
rybársky príd.: r-a sieť;
rybárstvo -a s.;
rybár -a mn. N a A -e m. drobný vodný vták bledosivej farby príbuzný čajke, zool. Sterna
rybár -ra pl. N -ri m.
rybár1, -a m. kto chytá, loví ryby;
rybárka, -y, -rok ž.;
rybársky príd.: r-a osada, r-a bárka, r-a sieť, r. prút;
rybárstvo, -a str. zamestnanie rybára, chytanie rýb;
rybárik1, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr.
rybár2, -a, mn. č. -e m. drobný vodný vták bledosivej farby z radu čajok; zool. r. najväčší (Sterna maxima)
rybársky p. rybár1
rybár1 m. csl kto chytá, loví ryby: Teraz máťe vécej ribárov jako pstruhuof, ňedajú sa chiťiť (Tvrdošín TRS); Dáki ribár to bou̯ (Čierny Balog BRE); Ribári seďia pri voďe z uďicami (Návojovce TOP); Dal sa g ribárom (V. Rovné BYT); V našéj dedine ribáróv nebolo (Mnešice NMV); Na vale sedzeli ribári (Trakovice HLO); Potom prišľi toti ribare (Sobrance) rybársky príd.: To sa zvalo ribársko kamaráctvo (Dlhá n. Or. DK)
rybár2 m. (rebár) 1. vták tmavosivej farby s bielym hrdlom a hrvoľom žijúci pri vode, zool. vodnár potočný (Cinclus): V našiej riece toho roku je o modz väc ribárvo, poľetujú po kameňoch (Brvnište PB) 2. vták modrozelenej farby žijúci pri vode a živiaci sa rybami, zool. rybárik obyčajný (Alcedo): rebár (Selce BB, Sušany RS) 3. vodný vták príbuzný bocianovi, zool. volavka (Ardea): ribár (Zvolen, Sušany RS) 4. sivo-biely vodný vták, zool. čajka (Larus): ribár (Bošáca TRČ) 5. v dvojslovných názvoch vtákov: malí ribár (Nižná TRS, Čierny Balog BRE), velkí ribár (Dubová MOD), burí ribár (Čierny Balog BRE), plaví ribár (Zlatno RS), śierní ribár (Klenovec RS) - vták tmavosivej farby s bielym hrdlom a hrvoľom žijúci pri vode, zool. vodnár potočný (Cinclus); siví ribár (Krupina), šeďiví ribár (Klenovec RS) - vodný vták príbuzný bocianovi, zool. volavka (Ardea); belaví ribár (Jasenie BRE), belastí ribár (Zlatno RS), modrastí ribár (Breziny ZVO), svetlí ribár (Necpaly MAR), zelení ribár (Klenovec RS) - vták modrozelenej farby žijúci pri vode a živiaci sa rybami, zool. rybárik obyčajný (Alcedo)
rybár m 1. kto chytá, loví ryby: ribar tu gest, kteri powinen gest každi patek nositi ribi, liene, pstruhy a raky (K. N. MESTO 1629); ribar w gezere a w ribnjku syetou rybarskou a wlakom riby lapa (KoB 1666); hamiota: udičár, rybár, kdo na udicu ryby lapá (KS 1763); Petr, ten hlupy a nemy rybar, učzinen gest wymluwnym rečznikem (SQ 1781); x. pren r. ľudu, duchovný r. šíriteľ viery: y poweďel gym (apoštolom) Yežiss: Podte za mnu a učinjm wás, aby ste byli rybári lidu (KB 1756); duchowny ribar, to gest spowedelnik aneb kazatel (MS 1758) 2. zool vták orliak morský Haliaetus albicilla: ostryž (:rijbar:) a wodna lastowice nad wodau lijtagjc, ale cžap stogjce na břehu lapagj ryby (OP 1685) P. tpn Rybary ( 1439), Rybare ( 1492 dnes súčasť obce Záblatie VSO); -ka ž k 1 žena rybára; lovkyňa rýb: piscatrix: rybárka (KS 1763); piscatrix: rybárka (PD 18. st) P. atpn Katherina Rybarka (HLOHOVEC 1554); -sky príd k 1: od stareg kaplanky plt ribarsku 36 den (S. ĽUPČA 1666); rybarske skuorne welike (KRUPINA 1721); když techdy Peter sit swu ribarsku do mora wpustal, Krystus Pan tenkrat swoge syti rozestrel w slowe (MS 1758); arundo: rybárskég údici prút (KS 1763); nassa: wrsse rybarska (VLS 18. st) P. atpn Jana Rybarskeho (P. ĽUPČA 1556); -stvo [-í] s k 1 zamestnanie rybára, chytanie rýb: za sedem rokou na rybarstwj Kalamiczanya slobodne chodily (LIPTOV 1676); tento člowek w swem powolanj, totiž ribarstwj, byl ribar pilny a bedliwy (COB 17. st); vody panstvo sobe osobuje, takove haji a nas od všeho rybarstvi vytvira (V. ŠARIŠ 1773 LP); -ik 1. k 1 dem expr: (Kristus) tak winaucžil aposstolow, že onino mudraczy musely mlčeti, o diw, o zazrak weliky gednu hodinku opowrženich ribarikow tak winaučenich byti k mluweni rozličnemu (TC 1631) 2. r. obyčajný Alcedo atthis: alcedo: ribarik (KrN 1795) 3. čajka morská Larus marinus: larus: ribarik (GU 1793) 4. orliak morský Haliaetus albicilla: haliaetus: ribarik (HD 1706-07); -iček dem k 1: alcedo: ríbaríček (GU 1793)