rázštep i rozštep m. (ruošťep, roščep)
1. strsl rozštiepenie, rozdvojenie
a. na konci oja pripájanom ku kolesám voza: Oje má na hrupšom konci rášťep (Bziny DK); Pod Grépamí zme voz vivaľiľi, rášťeb dolámaľi (Dol. Lehota DK); rášťeb na oji voza (Králiky BB)
b. na konci hrabliska: Hrabľisko rospíľiu̯ do rášťepa (Osádka DK)
c. na konci palice na pevné uchopenie niečoho: Žebi ešte mohou̯ ostrit kosu odlomenou oslou, vložiu̯ hu do ráštepa a pripäu̯ druotom (Hubová RUŽ); soľ na rášťepe pre ouce (Cinobaňa LUČ)
L. šťepeňie do rášťepu (Cinobaňa LUČ) - starý spôsob štepenia rastlín vkladaním vrúbľa do rozštiepeného podpníka
2. strsl dlhá rovná palica rozštiepená na jednom konci (na dve alebo štyri časti) používaná ako nástroj na
a. oberanie jabĺk: Jablká treba oberad rášťepom (Laskomerské BB); Pohladaj f komore rášťeb a choj oberaď jabĺčka! (Hliník n. Hron. NB); Tam ani roščepom nedoša̋hne (Nandraž REV); To je malí rošteb na tia jebúšká (Rochovce ROŽ); Z viší_haluzí sa jaboká oberale ruošťepon (Selce RS); rášťep (Blažovce MAR)
b. chytanie hadov: Aj hada chitajú do rášťepu (Vyš. Kubín DK); Spraviľi rášťep s tej ľieski a čakaľi, kím prišiou̯ had a chiťiľi ho do toho rášťepa a pribiľi ho na vráta (Blatnica MAR); Chiťiu̯ hada do rášťepa (St. Hory BB)
F. buďe ťi ako hadovi v rášťepe (Vyš. Kubín DK) - ocitneš sa v ťažkom rozpoložení
c. uhliar. zapaľovanie míle na pálenie dreveného uhlia: Abi to (míľu) mohou̯ zapáleť, na to už mau̯ takí rášťep, čo u_si spraveu̯, ohen dau̯ a tín sa zapálelo (Kľak NB)
3. anat. nezrastené miesto na hornej pere al. podnebí: Malí Juľo sa naroďiu̯ z rášťepom podňebia, adž v Braťislave mu ho zašívaľi (Ležiachov MAR); Má na hornej gambe roščep (Tŕstie ILA)
roščep p. rázštep
rozštep p. rázštep
ruoštep p. rázštep