Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

presvedčiť dok. rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru: p. niekoho o správnosti, nevyhnutnosti niečoho; fakty ho p-li;

nedok. presviedčať -a, presvedčovať

// presvedčiť sa

1. nadobudnúť istý názor, presvedčenie; p-l sa, že je statočný

2. overiť si, zistiť správnosť, pravdivosť niečoho: p. sa o výhodách podnikania; p. sa o niečom na vlastné oči;

nedok. presviedčať sa, presvedčovať sa

presvedčiť -čí -čia presvedč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

presvedčiť sa -čí sa -čia sa presvedč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

overiť na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o pravosti, správnosti niečoho • preveriť: overiť, preveriť údaje, správy, tézy • odb. verifikovať • kniž.: ohodnoverniť • zhodnoverniť • justifikovať (potvrdiť hodnovernosť, pravdivosť niečoho): verifikovať, ohodnoverniť, justifikovať listiny, doklady • legalizovať (overiť pravosť): legalizovaný podpis • skontrolovať • preskúmať: skontrolovanie, preskúmanie pravosti dokumentu • presvedčiť sa (o niečom; so spojkou že): presvedčiť sa o klamstve; presvedčil sa, že dokument je pravý • autentifikovať • autentizovať: autentifikovať odpis listiny • vidovať (overiť správnosť niečoho a potvrdiť obyč. šifrou) • pooverovať • popreverovať (postupne, viac vecí)

poznať² dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známeho • zbadať • zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvo • spozorovať • postrehnúť • kniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámery • presvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné oči • pobadať • zastar. obadať: pobadať náhlu zmenu • zacítiť • uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť sa • spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámil • pozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

p. aj zoznámiť sa 1

3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiť • skúsiť • zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hlad • zažiť • prežiť • užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zlého • pocítiť • zacítiť • ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krvi • prestáť • vystáť • prekonať • pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť muky • poskusovať (všeličo skúsiť, poznať)

prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovať • nahovoriť • navravieť • naviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostali • presvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriť • expr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasil • hovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustila • oblomiť • obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčili • expr. zjemn. uvravkať (Jaroš) • hovor.: spracovať • obrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohli • nár. pozaobchodiť (Kukučín) • zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisu • arch. kapacitovať • hovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)

2. p. povedať¹, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1

presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiť • ubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiť • prehovoriť • prevravieť • nahovoriť • navravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasil • získať • zagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenu • uhovoriť • expr.: uvravkať • uvariť • hovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkali • arch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovať • oblomiť • obmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovať • obrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli

presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhavá • overiť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správy • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravdu • vyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čine • usúdiť • pochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočné • uvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie

uhovoriť mnohým hovorením, ustavičným dorážaním presvedčiť al. si vymôcť niečo • uvravieť: vie každého uhovoriť, uvravieť • expr. uvravkať (Jaroš) • hovor. expr. ukrkať: deti ukrkali otca, aby súhlasil • prehovoriť • prevravieť • presvedčiť (uvedením dôvodov): prehovorili, prevraveli nás, aby sme ešte ostali • expr. uvariť: veď ja ho uvarím, aby dal súhlas • oblomiť • obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor) • hovor.: spracovať • obrobiť (usmerniť na svoju stranu)

utvrdiť potvrdením faktov odstrániť neistotu, váhanie o niečom al. o niekom • uistiť • ubezpečiť: utvrdiť niekoho v domnienke, v presvedčení, že postup je správny; uistiť, ubezpečiť partnera o svojej podpore • upevniť • posilniť (urobiť pevným, silným, obyč. názor, presvedčenie, zásady a pod.): upevnil ho v jeho dobrom úmysle, predsavzatí; umelecké dielo nás posilnilo vo viere v dobro • presvedčiť (rozumovými dôvodmi odstrániť neistotu, pochybnosť): presvedčia vás o správnosti, účelnosti svojho plánu

zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

presvedčiť, -í, -ia, rozk. -svedč dok. (koho, koho o čom) dokázať niekomu správnosť, pravdivosť niečoho, dôvodením, presviedčaním získať niekoho pre istý názor: Presvedčil Jána, že sa všetko vydarí. (Sev.) Chcel sám seba presvedčiť, že si dievča nájde. (Taj.) Nevedeli sme o tom presvedčiť družstevníkov. (Min.) Dobeš sa nedal presvedčiť o dobrote kráľovej. (Kal.);

nedok. presvedčovať, -uje, -ujú i presviedčať, -a, -ajú

|| presvedčiť sa (o čom, so spoj. že) overiť si niečo, zistiť si skutočný stav niečoho; na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom: Sám sa o tom presvedčil na vlastnej koži. (Zúb.) Presvedčil sa už každý, že tu niet pomoci. (Kuk.) Matka sa ešte vráti presvedčiť sa, či dobre zavrela. (Al.) Ak neveríte, môžete sa na vlastné oči presvedčiť. (Fr. Kráľ) Evka sa presvedčila, že ju neklamala predtucha. (Kuk.) Tu i tam ich (oči) pootvoril, aby sa presvedčil, či všetko spí. (Hor.) On neverí, len keď sa presvedčí. (Botto);

nedok. presvedčovať sa i presviedčať sa

presvedčiť dok. dokázať niekomu správnosť, pravdivosť niečoho, dôvodením získať niekoho pre istý názor: Ňepresvečíž ho, takí je zanovtí (Mošovce MAR); Ti mne aj tag nepresvešíš (Rozložná ROŽ); Polahučki ho presvečel (Lukáčovce HLO); A tag ma presveččil, že aj ket tolko jella prindze, medzi nimi sa to rostrací (St. Turá NMV); Preśvečila ho, žebi prišol domu (Bracovce MCH)

presvedčiť sa dok. csl vlastnou skúsenosťou nadobudnúť o niečom istotu, overiť si, zistiť správnosť, pravdivosť niečoho: Preto som prišieu̯ semká, abi som sa na vlasné oči, na vlasné uši presvečiu̯, či je to prauda (Prosiek LM); Bolo po ďeďiňe roschírenó, že tan jesto veľa bóch, tak smo sa kceľi presvečiťi, či je to prauda (Rovňany LUČ); Najskoré sä presveš a potom rospráväj! (Sása REV); No, Joško, tak sa len skovaj volaďe a dočkaj, keť sa zvečerí, a potom sa presveč, či ťa já klamem! (Mýtna N. Ves TOP); No čuj, ale ke_ca presvečíme, beda tebe, chicíme ca aj pri dzedzine (Ružindol TRN); On sa sceu̯ presviečit, dau̯ sa kopat a vikopau̯ meč aj opasek (Pernek MAL); Jedno znam a som śe na vlasne oči preśvečila, že tam pri tim Zborove jest preukrutňe veľiki cintir s pervej vojni (Osikov BAR); A hňed zavolal na svoju śestru, žebi śe preśvečiľi, či to je ňepravda (Spiš. Štvrtok LVO); Prišľi sce śe preśvečic, či mi tu? (Bracovce MCH)

presvedčiť [pre-, pro-] dk
1. koho rozumovými dôvodmi priviesť niekoho k istému názoru: žoldnery we swem swedomj bylj preswedčenj, že newinnemu kriwdi činilj (SP 1696); kdy nekdo naskrz nechce poznat to, že gest hrjssny, gako takoweho preswečit mame (LKa 1736); ga was preswedčity chcy, že na rečech mjch wssickni prestawať budete (PT 1796)
2. čo podať dôkaz o niečom, dokázať, dosvedčiť niečo: pakli by byl kuon a ze by se geho czlowiek gial a rzekl by gest, (že bol) gemv zlodieysky wzat, tedy to ma wedle prawa takto przeswiedssiti, ma na hlawie koniowi przysahati, ze ten kuon geho wlastni byl y gest (ŽK 1473); dodal sem mlinarowy, pomimo tich penezy, jako y layster geho preswedczy, zlatich pat (ŽILINA 1702); ti doswečowánym preswečyss, že gsi remeselnyka sin (PT 1778)
3. koho svedectvom dokázať niekomu previnenie, usvedčiť niekoho: swedomi zywota nemuz zadny zenam zlamati, ani susedsky erb, lecz by ona sama to zborzyla swu zlosti, ze by chtiela tych odehnati, kterzy gsu k tomv przyrozeni, aneb propadla by neczystym kusem, by dobrze obdrzela, by bila wedle prawa praweho, wssak to muoze straiti, kdyz bude przeswiedssena (ŽK 1463); kdyz byla pred prawem matka y potom by byla rada ty slowa zatagila, ale nemohla, zie giu preswiedczyli niyakym czlowiekem s Kowarzycz (TOPOĽČANY 1551); howado kradene kupyl-ly ktery z bratuw a byl by proswečen, ze o tom wedel, pokutu ma trestan byty (CA 1698); Samuel Graus, preswečený biwsse skrze hodnowerne swedectwý, že by wažneg a poctiweg panni Anni priliss byl ubližil (S. ĽUPČA 1782); vkladnjk o vkladech preswedčen a do wezenj wsazen byl (SH 1786); -ovať ndk k 1: (Luther) wssecko byl včinil, co od neho požádano bylo, toliko že nerocyrowal, co tež včiniti nemuže, ponewadž ho swedomj geho preswedčuge, že prawdu mluwil (SC 17. st); čjm wjce preswedčowan bywam, že by pozde bilo pri starych lidech, aby bily wyučowani (UD 1775); k 2: orodowal knyez, muže newynnost preswečuicze, žádal, aby pred sudczúv pripusten byl (PeP 1770); presvedčiť sa dk o čom nadobudnúť istý názor, presvedčenie o niečom: čeladku nowu zaopatrug, dawag zawdawky, kdis se o gegj ssikownosti, wernosti, skusenosti dobre preswedčiš (PR 18. st)