Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hlúpy príd.

1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek; h-a odpoveď; hovor. expr.: h-a situácia; h-a náhoda; hnevá sa pre h. papier

2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky

● expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi; mať h-e šťastie nezaslúžené; h. má → šťastie;

hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;

hlúposť -i ž. sprostosť (význ. 1 – 3): ľudská h.; expr.: stvárať, tárať h-i; kupovať h-i, hnevať sa pre h.

hlúposť -ti -tí ž.

hlúposť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ nedostatok múdrosti, slabá rozumová schopnosť; syn. sprostosť, nevedomosť; op. múdrosť: ľudská h.; naivná h.; múdrosť zvíťazí nad hlúposťou; Nešťastie je zapríčiňované najmä neznalosťou, predsudkami a hlúposťou. [NP 1987]
2. ▶ nerozumná reč, nerozumný čin; syn. sprostosť: tárať, písať hlúposti; vyviesť h.; nerob hlúposti!; Som hlúpa, tresla som hlúposť. [E. Dzvoník]
3. ▶ niečo bezvýznamné; syn. maličkosť, pletka, sprostosť: hnevať sa pre hlúposti; zaoberať sa hlúposťami; čo je to za h.?; A na všetko, na každú hlúposť si potrpí. [J. Kot]; Títo dnešní mladí, tí by sa pre hlúposť aj posekali. [V. Švenková]
▷ hlúpôstka -ky -tok ž. zdrob. expr. k 3: malicherné hlúpôstky; daroval jej malú hlúpôstku, ale s láskou

bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvára • šialenstvo • šialenosť • pomätenie • pomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenosti • hlúpota • hlupstvo • expr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutosti • hlúposť • sprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robí • expr. idiotstvo • hovor. expr.: trafenosť • rapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľ • subšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina

2. p. samopaš

daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

2. p. neporiadnica

hlúposť 1. p. sprostosť 1, 2, bláznovstvo 1 2. p. daromnica 1 3. p. táranina

maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosť • drobnôstka • hovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každého • expr.: hlúposť • sprostosť • daromnica • haraburda • šepleta • taľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnice • malichernosť

2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detail • nič: bolo to iba také nič • expr.: daromnica • hlúposť • sprostosť • taľafatka • hračka • pletka • ledačo • ledačina • pejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačo • subšt. hovadina

3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ

nezmysel čo nemá zmysel • nerozum: odporovať by bol nezmysel, nerozum • nezmyselnosť • absurdnosť: nezmyselnosť, absurdnosť nápadu je očividná • kniž.: absurdum • absurdita: čo povedal, to je absurdum • hlúposť • sprostosť • pochabosť: hnevajú sa pre hlúposti, sprostosti • hovor. pejor. gebuzina: tie gebuziny sa nedajú čítať • kniž. nonsens

p. aj sprostosť 2

sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť

2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina

p. aj táranina

3. p. daromnica 1

táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraniny • expr. táračka • výmysel: neverí jeho táračkám, výmyslom • expr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvať • expr.: povedačka • tresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-plesky • bľabot • expr.: sprostosť • hlúposť • sprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostoty • expr.: debilita • debilnosť • expr. zried. trepanina • hovor. pletka: špinavé pletky • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • zastar. blúznina (Laskomerský) • nár.: ľabdanina • ľapt • pejor. hovädzina • hovor. pejor. gebuzina • hrub. dríst • subšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina

hlúposť p. hlúpy

hlúpy, 2. st. hlúpejší príd.

1. (o človeku) s obmedzenými rozumovými schopnosťami, nie múdry, nechápavý, tupý, sprostý (op. múdry): h. človek; h-á hus nadávka hlúpej žene; h. Jano, h. Kubo rozprávkové postavy, pren. nadávka hlúpemu človekovi, hlupák

● hovor. expr. h. ako teľa, h. ako poleno veľmi; hovor. byť z niečoho h. nechápať niečo, nemôcť niečo pochopiť; robiť sa h-ym nevedomým;

2. prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť, nemúdry, nevtipný, nerozumný, nezmyselný, prázdny: h-a odpoveď, h. výraz tváre, h-e reči, h-e klebety, h. žart, vtip;

3. hovor. expr. negatívne hodnotený, nepríjemný, protivný, odporný, nechutný: h-a situácia; Nemám ešte prebratú históriu divadla. Hlúpy predmet. (Stod.) Prečo nerozbije tie hlúpe obloky, aby ich dierami vtieklo trochu slnečného zlata. (Gráf)

4. hovor. expr. nepredpokladaný, náhodný: mať h-e šťastie; h-a náhoda;

5. zried. malicherný, malej hodnoty: h-a výhovorka (Urb.); Pri hlúpych klebietkach prečkali, kým prefrčia ženy. (Heč.)

6. ľud. neomastený, nemastný: h-a švábka (Stod.); h-e jedlo (Al.);

hlúpo prísl. nerozumne, nemúdro, sprosto: h. si počínať, h. hovoriť, h. sa spytovať na niečo, h. vyzerať, h. sa pozerať, dívať;

hlúposť, -ti ž.

1. (bez mn. č.) nedostatok múdrosti, nevedomosť, sprostosť, zadubenosť: ľudská h.;

2. nerozumná reč, nerozumný čin: tárať, robiť h-i;

3. maličkosť, pletka: hromžiť, hnevať sa pre každú h.

hlúposť ž. strsl, zsl expr. nerozumný čin, nerozumná reč, sprostosť, nezmysel: Ňemomoď do sveta také hlúposťi (Mošovce MAR); To je hlúpos, čo vraviš (Turíčky LUČ); Takej hlúposci som ešče ňepočula (Bošáca TRČ)

hlúposť, hlúpota p. hlúpy