ruda -y rúd ž. nerast, hornina, z kt. sa vyrába kov: železná, mangánová r., ťažba r-y;
rudný príd.: r-é bane, r. prieskum
ruda rudy rúd ž.
ruda, -y, rúd ž. nerast, z ktorého sa taví kov: železná, uránová, mangánová, zlatá r., ložiská r-y, dobývanie r-y;
rudný príd.: r-á žila, r-é polia, r-á baňa
ruda1 ž. (rúda) 1. nerast, hornina, z ktorej sa získava kov: Ďe sa vám tá rúda vibrala, tan sa zasa kopala táto hľina na vrchu (Valča MAR); Zatau̯ tím kramplom do rúďi (Ban. Štiavnica); Tu už nekopú rúdu, bane zatvorili (Brusník REV); ruda (Kuchyňa MAL) 2. miesto na ťažbu hliny, hlinisko: Ďesi bola ve Variňe ruda na taku hlinu, ta sa zvala gliovačka, taka, čo hrňiec sa ňepopukal (Riečnica KNM)
ruda2 ž. (ruta, rúda) top, čiast. zsl choroba viniča, obilia al. iných rastlín, červenkastý povlak na rastlinách, obilná sneť, hrdza spôsobená dažďom; tento dážď: Prší a svieťi slnko, padá ruda (Návojovce TOP); Na žitá palla ruda (Bošáca TRČ); Takí mám nepodarení patržíl, voláká ruda nanho palla, aj hrdzaví je dost (Červeník HLO); Ščerá padala ruta (Trakovice HLO); Mieli bi sme íd zajtra špricovat, esik sa bude dat, abi sa ruda nerosširovala (Skalica); Ruda palla, keď za horúceho slnka sprchlo (Bánovce n. Bebr.); Ked slnko svící a je teplo a také rítké kropaje padajú, ruda padá (Dol. Orešany TRN); Taká ruda padla na tí hrozne, to opadlo šecko (Kráľová MOD); Ruta, to prinde takí déšt, slnko svítí a to poškodí vinohrat s tín déždom (Šintava ŠAĽ); F tem roku padla na révu taková ruda, že neostal skoro ňijakí lizd zdraví (Kátov SKA); rúda paňe (Tesáre TOP)
ruta p. ruda2
ruda ž 1. nerast, hornina, z kt. sa taví kov: wezmy oloweneg rudy, čerweneho minium anebo gliedy, naleg na to sylneho octu a nechag na teplem mieste dlho stati (RT 17. st); potom ponukali pani haviarou farat na rudu, ale žaden nechtel bez tydnoveho platu farat (S. HORY 1747 DPB); metallum: ruda, okug, kowa; terra bituminosa: ruda ohniwá živicová; aurarae metallum: ferrarium metallum: zelezná ruda; argentum concisum: ruda strjbrna (KS 1763); x. pren wlhkost gináčeg madowu rudu rečenu wčeličky zbyragu (BiN 1799) šťava, výron 2. obilná sneť: winahradim wam sskodu, gaku učinilj ode mne zeslane koničky, chrustj, ruda a husenky (KT 1753); w poli na steblach neysskodliwegssj gest ruda (HRK 1773) P. tpn ad montem Ruda vrch v Gemeri 1258 CDSl; Ruda (Rudno nad Hronom 1283 VSO); -ný, -ový príd k 1: kowi z rudnych yam se wyberagj (KoB 1666); metallaris: rudny, okugny (KS 1763); wyznáwam, Pane, že kowy, rudy, gangy a žily rudné twug skutek a dary twe gsau; poskytug mogim pánum trwanliwé a stálé rudowé pramene (LZ 1775) P. tpn ad aquam Rudnek pathaka (na Spiši 1246 CDSl); (terra) Rodnuk (Rudník 1255 CDSl); Rudna (Rudno v Turci 1343 VSO)