Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sypať -e -ú nedok.

1. nechať padať prúdom (niečo sypké, drobné): s. múku, zemiaky do vreca

2. hovor. (o obilí) mať veľa zrna: pšenica (dobre) s-e; neos. toho roku hojne s-lo;

pren. expr. remeslo mu s-e prináša zisk

3. expr. rýchlo, v hojnej miere vyslovovať: s-e chvály, nadávky

s. → hrach na stenu; akoby → hrach na stenu s-l; s. niečo ako z rukáva spamäti rýchlo odriekať; s. niekomu piesok do očí klamať, balamutiť; s. si popol na hlavu kajať sa;

opak. sypávať -a

// sypať sa

1. (o niečom sypkom, drobnom) hrnúť sa dolu, padať prúdom: z vreca sa s-e múka; sneh sa s-e veľmi sneží

2. (o prezretom obilí) vypadúvať z klasov: pšenica sa už s-e

3. expr. rýchlo, vo veľkom množstve nasledovať: na schôdzke sa s-li otázky; údery sa naňho s-li

4. expr. rýchlo, vo veľkom množstve pribúdať, množiť sa: peniaze, pozvania sa mu s-ú

5. expr. vo veľkom množstve sa pohybovať, hrnúť sa, valiť sa: ľudia sa s-ú z kina

6. hovor. expr. brať sa preč, utekať: deti, s-te sa domov!

expr. s. sa ako z deravého vreca hrnúť sa vo veľkom množstve;

opak. sypávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sypať ‑e ‑ú nedok.; sypať sa

sypať sa sype sa sypú sa syp sa! sypal sa sypúc sa/sypajúc sa sypúci sa/sypajúci sa sypanie sa nedok.


sypať sype sypú syp! sypal sypúc/sypajúc sypúci/sypajúci sypaný sypanie nedok.

nasypať sa -pe sa -pú sa -pal sa -púc sa -panie sa dok. ▶ sypaním, padaním sa nahromadiť vo veľkom množstve: snehu sa tam nasypalo ako perianedok.sypať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sa uháňať upaľovať upínať trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieť páliť prášiť frčať fičať fŕľať frndžať frngať rafať hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiť mazať švihať šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sa padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať uvíjať trtúľať trtúliť frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa zberať sa odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať sa odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sa pratať sa sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa priberať sa púšťať sa chystať sa pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo mať sobáš uzatvárať/uzavierať sobáš sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladať rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasať pretriasať premieľať rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiť odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiť trúbiť vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčať sipieť syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať brechať prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť rapotať rapkať sypať súkať mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotať drkotať mrkotať gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiť šveholiť hrkútať ševeliť štebotať švitoriť džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkať šeptať šuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkať šepoliť šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať mrmlať mrmotať mumrať brblať bručať dudrať dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať jachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtať brbotať hatlať bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať trepať tliapať trieskať plieskať baláchať búchať kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesť motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť repentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziť remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sa rútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sa sypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sa rútiť sa sypať sa rojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať sa ponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť sa tisnúť sa pchať sa drať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


chrliť vydávať zo seba vo veľkom množstve; expr. búrlivo prejavovať • sypať: stroj chrlí, sype piesok; expr. chrliť, sypať chvály, urážky na niekohosoptiť: sopka soptí plyny a lávu; expr. soptiť nadávky, soptiť hnevomvaliť: sopka valí zo seba lávu


padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápať drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať sa valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršať spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sa kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadať odpadávať odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa tratiť sa vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúť zanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzať prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchať poprchávať kropiť kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchať spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiť sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť smokliť sa sopliť sopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sa sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liať liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediť cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťať šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sa cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotať čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať šľahať prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1


rapotať 1. expr. veľa a rýchlo hovoriť • expr.: rapkať repetiť repentiť: ženičky rapotali, repetili na priedomíexpr.: trkotať mrkotať drkotať gagotať ľapotať mlieť mrviť sypať súkať: mlel stále dokola; sypal, súkal vtipy jeden za druhýmzjemn.: džavotať švitoriť ševeliť šveholiť štebotať: dievčence veselo džavotali, švitorili, štebotalihovor. pejor.: krákoriť kotkodákaťhovor. expr.: remziť remzať (Vajanský, Šoltésová)

2. p. rapkať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sypať, -e, -ú, -ajúci/-úci nedok.

1. (čo) spôsobovať, aby niečo drobné, sypké padalo, púšťať, nechávať padať, hrnúť niečo drobné, sypké zhora nadol: s. zem, s. hlinu, s. zrno, obilie, semeno; s. múku, cukor, soľ do vreca; s. kvety; Zbierala vykopané zemiaky do košov a sypala do traktorovej vlečky. (Taj.) Vetierok vždy viac snehu sype. (Vaj.); pren. expr.: Eva šepoce k mesiacu, sypajúcemu tajomné svetlo (Jaš.) svietiacemu tajomným svetlom. Mínomety sypali míny do krovísk (Ondr.) husto strieľali. [Mare] ústa sypali slová plné nadávok (Tim.) chrlila zo seba nadávky.

s. hrach na stenu, akoby hrach na stenu sypal márne, zbytočne, nadarmo hovoriť, napomínať; s. niekomu piesok, prach do očí klamať, podvádzať niekoho; s. oheň na niečiu hlavu priať niekomu to najhoršie; s. (si) popol na hlavu kajať sa, uznávať svoju vinu; s. blesky na niekoho (na hlavu niekoho) prísne al. zlostne pozerať; s. všetko do jedného vreca všetko rovnako hodnotiť;

2. expr. (čo) dávať, rozdávať v hojnej miere, štedro, vo veľkom množstve: V krčme hudcom sypeš, napájaš kdekoho. (Taj.) Dukáty len tak sypal ako grajciare. (Dobš.) Sype medzi ľud groše, sud za sudom vyvaľuje. (Vaj.) Jemu sypal vyslanec Prokeš hromady šuštiaceho zlata. (Záb.)

3. expr. (čo) rýchlo hovoriť. rýchlo niečo oznamovať, rýchlo vyslovovať: Peter trhane sypal vety. (Rys.) Hojne sype poučenie. (Vaj.) Začali mu sypať veľké chvály. (Ráz.-Mart.) Sype zo seba samé lichôtky. (Zúb.)

s. niečo ako z rukáva vedieť dobre naspamäť, spamäti dobre hovoriť, recitovať ap.;

4. hovor. (o obilí) dávať, poskytovať zrno, úrodu: obilie dobre, zle sype; (Ukrajinská pšenica) dobre sype a je múčnejšia. (Fig.); neos. Toho roku bude dobre sypať (Zgur.) bude dobrá úroda.

5. zried. (čo čím, zried. i čo ako) posypávať, posýpať: Chlapi sypali slaninu soľou a ukrajovali menšie stĺpiky. (Zgur.) Hrob mi sypte dovysoka (Chal.) navŕšte;

opak. sýpať, -a, -ajú i sypávať, -a, -ajú

|| sypať sa

1. padať, hrnúť sa dolu vo väčšom množstve, husto, rýchlo za sebou (o niečom sypkom, drobnom): piesok, zem, hlina sa sype, sneh sa sype; expr. dážď sa sype padá hustý dážď; s. sa ako z deravého vreca veľmi, vo veľkom množstve; Škrípali píly a biele opilinky sypali sa od nich. (Jil.) Z rušňa sa sypali červené iskry. (Pláv.) Páperie sypalo sa zo sivej hlavnice. (Krno) Rozbité tabule sypú sa na zem. (Ráz.); pren. Z nich [z mračien] sypali sa blesky (Vans.) blýskalo sa jedno za druhým; údery sa na neho sypali (Hor.) dostal veľa úderov; Rozvírili by sa (vlasy) a sypali v pradienkach (Kuk.) padali, uvoľňovali by sa; pren. expr. Tiene súmraku sypú sa do údolí (Fr. Kráľ) nastáva súmrak, stmieva sa.

blesky z očú sa jej sypú (Vaj.) pozerá hnevlivo, nazlostene.

2. expr. isť, nasledovať za sebou s veľkou rýchlosťou, veľmi rýchlo: Sypali sa otázky, sudcovia naslúchali. (Ráz.) O chvíľu sa sypú nové výkriky. (Barč) Slová sa sypali husto, jedovato. (Min.) Z úst sype sa jej zlorečenie. (Tim.) Smiech a poznámky sa sypali na ňu. (Al.)

3. expr. vo veľkom počte, hojne plynúť, pribúdať, množiť sa: Ani včiel nemáš, a roje sa ti sypú. (Kuk.) Výnosné i čestné úrady sypali sa mu do lona. (Vaj.) Samborovi sypal sa groš: len nastaviť priehrštie. (Tat.) Peniaze sa sypú dňom i nocou do železnej truhlice. (Ráz.) A štvorky (známky) sypú sa rad-radom. (Al.)

4. expr. ísť vo veľkom množstve, v húfoch, hrnúť sa, valiť sa: Pasažieri sa sypú mostom na nábrežie sťa roj včiel. (Kuk.) (Vojsko) sypalo sa pešky, letelo na koňoch, viezlo sa na vozoch. (Ondr.) Sypali sa s opicami a inými vecami za stoličný dom. (Kal.) Ľudia sa sypú z vozňov (Kuk.) vychádzajú.

5. (o prezretom obilí) padať, vypadávať z klasov: pšenica, ovos sa sype;

6. niž. hovor. utekať, brať sa rýchlo preč (obyč. v rozk.): Syp sa z pece, Popolvár. (Mih.) Nám daj pokoj, hej? A už sa syp! (Karv.);

opak. sýpať sa i sypávať sa

sypať ndk
1. čo nechať padať prúdom (niečo sypké, drobné): popel a smetj pred dwere sypatj gest zakazano pod byrssagom gedney hrywnj (ŠŠ 1610); zbozje abj hned z mitownice do truhlj sjpalj (ŽILINA 1621); Yúditha kdiž na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu (KB 1757); v rukách svých nič nemel (Jánošík), kdy jeho lapali a ješte mu hrachu pod nohy sypali (ASL 1781); leino wolowe spal na prach a ten prach sip na zilu nebo na ranu krwawu (LR5 18. st);
x. pren tak lalila, hyacinth, tak aj všecki kveti sipú za čas vúňu, ale hňedki minú (BR 1785) šíria
F. s. soľ komu sužovať, trápiť niekoho: Buch wssemohucy obyčegne nesipe soli, to gest nedawa suženi, uskosti a krýže bezbožnym lidem (GK 1779)
2. rýchlo hovoriť, rýchlo vyslovovať: jestli meňéj lejú, sipú a kidagú z všelikích novonalezeních nástrojov, vtedi jest škamráňí (BR 1785); nechcem wjc mluwiti, neb ma hrdlo bolj, a protož rádneg sypem z tochto mjsta, gazdina mi doma gjž gulassu chystá (BrV 1794); s. sa
1. hrnúť sa, valiť sa, padať vo veľkom množstve: zdi se sypaly z vysoké skaly (HP 1678/ 1756); ze wssech stran snech se sipe y protiwny wgeter preduwa (MS 1758);
x. pren vi, kterím ňeni dosť, že sa sami do ohnivích lucifera botuv velkími stádami sipeťe, než aj druhích najňevinňejších ze sebú ta vlécťi chceťe (BR 1785)
2. (o obilí) vypadúvať z klasov: burrio: sype se zbožj (KS 1763)
3. pribúdať, množiť sa vo veľkom množstve: ony wedga o tom, ze se mezj sspanyi penyezi sypalj (ZVOLEN 1595)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu