stoka -y stôk ž. vedenie (v podobe kanála) na odvádzanie odpadovej al. inej znečistenej vody: odpadová, odtoková s.;
stokový2 príd.
stoka -ky stok ž.
kanál 1. vedenie na odvádzanie odpadových al. znečistených vôd • stoka: pouličný kanál, pouličná stoka • kniž. kloaka • odb. trativod (krytý odvodňovací kanál) • tech. drén (odvodňovací podzemný kanál) • tech. drenáž (sústava drénov)
2. p. prieplav
stoka p. kanál 1
stoka, -y, stôk ž. zakrytý al. otvorený kanál, ktorým sa odvádza dažďová, odpadová voda, kal a iné nečistoty al. odplavujú určité predmety: odtoková, odpadová, splavná s.; tlamová s.; čistič stôk; Pustina jej domovina, jej lože stoky Dunaja. (J. Kráľ); pren. kniž. Európa je mu lenivá a prehnitá, je ako ohromná stoka (Piš.) miesto duchovného rozkladu;
stokový2 príd.: s-á voda, s-é plyny. s-é rúry
stok m, stoka ž 1. miesto, kde sa zlievajú toky, sútok: confluens: stoka wod (AS 1728); Komarno, mesto kralowske, slobodne, mezy dwuma stranamy Dunaya, w stoku aneb kúte; mesto (Studničky) se nazywá od mnoho stokuw wodných (KrP 1760); confluvium: stok, stekánj, zbjhanj potočné; confluentia: stok, stekánj dwúh wod (KS 1763) 2. nastekaná voda: skrze rozpadle sskalubyny nečista woda do ssifu wpada a na spodek lody se stekagjce, nečisty stok činj (KoB 1666); ma tato (studnica) sklepeny wisoke, žlab s neg na čloweka wysoky, studnice tam stoky do sebe prigima (KrP 1760) 3. vedenie (v podobe kanála, žľabu) na odvádzanie odpadovej al. inej znečistenej vody: brazda bez stoky bjwa po pryeky, k naražany mokrosty na yarky skrze žlebiny (KoB 1666); colluvies: stok nečistoty, nerád (WU 1750); receptaculum: stok, kam se nerád zlewá; aqvarium: hrant nebo zlab kaménny, stok; incile: stoka neb struha, zlab, po kterem se woda z reky wede (ASl 1740); andron: stoka mezy dwema zďama, kde woda z strech teče (KS 1763); canalis inter duos parties, in quo pluvia descendunt: stoka (PD 18. st)