rúbanie [-ie, -ia; -í] s
1. (obyč. o dreve) stínanie, zotínanie sekerou: (svedok) slichal mnohokrat od Prssancou, že si pitalj cedule od pana Eszterhazyho na drewo rubanya do badinskich huor (ŠTIAVNIČKA 1676); od ssčyepanya a rubanya tohože buka den 6 (ŽILINA 1693-94); Geho Milost ku kazdeg warcze potrebne accessoria gakožto drewo, chmel, od rubanya drew, od zemletia szladow bednarowj holbu szoli dodat powinna budye (N. MESTO n. V. 1728); dawa se wsswm cameralskym obcam na znamost, že drewo na rubanj wiznačity se ma (PONIKY 1785)
2. sekanie, rezanie: caesio: rúbani, sekani, rezani; phlebotomia: pússťani krwi z žili aneb rúbani (KS 1763); incisio: rezánj, rubáni (AP 1769);
x. pren preostrym kordem gedowateho gazyka tweho rubanj (DuH 1723) ostré slovné zasahovanie