Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

povrch -u m.

1. plocha ohraničujúca niečo zvonka, vonkajšia strana niečoho: zemský p., drsný, hladký p. látky, nábytku; geom. p. telesa

2. hladina kvapaliny: p. vody; vyplávať na p.

3. vonkajšia časť, vonkajšok: šľachetné srdce pod drsným p-om

● expr. zmiesť niečo z p-u zemského zahubiť; vystupovať na p. stávať sa výraznejším;

povrchový príd.: p-é obrábanie kovov, p-é dobývanie uhlia; p-á voda;

povrchovo, povrchove prísl.: p. obrábať súčiastky

povrchovo, povrchove 2. st. -vejšie prísl.

povrchový príd.

1. uskutočňovaný na povrchu: p-é dobývanie (uhlia), p-é obrábanie (súčiastok);

2. vyskytujúci sa na povrchu: p-á voda, p-á vrstva;

povrchovo/-e prísl.: p. obrábať (súčiastky); p. aktívna látka znižujúca povrchové napätie