overený -ná -né príd.
overený -ná -né príd. 1. ▶ ktorého pravdivosť, správnosť, hodnovernosť a pod. sa potvrdila, dokázala; op. neoverený: overené informácie; kultivačne o. prípad chrípky; Sú to nepodložené informácie, žiadne overené fakty. [Z. Šulajová] 2. i práv. ▶ ktorého pravosť podpisu, správnosť odpisu je úradne potvrdená, skontrolovaná; op. neoverený: overená kópia rodného listu, diplomu; úradne overená zmluva; predložiť o. odpis zmenky, rozhodnutia súdu; žiadosť musí obsahovať o. podpis majiteľa účtu 3. ▶ ktorý sa osvedčil, uplatnil s dobrým výsledkom, osvedčený, vyskúšaný: o. prostriedok, postup; overená metóda; spoliehať sa na overenú kvalitu; konať overeným, zaužívaným spôsobom; Slovenský spotrebiteľ dáva prednosť overeným značkám. [HN 2003]
osvedčený 1. ktorý sa už viackrát použil, uplatnil s dobrým, vyhovujúcim výsledkom • overený • vyskúšaný: osvedčená, overená cesta; vyskúšané recepty • klasický (dávno osvedčený): osvedčený, klasický recept • spoľahlivý (na ktorý sa dá spoľahnúť): spoľahlivá metóda • expr. vychodený: vychodené cestičky
p. aj spoľahlivý
2. p. skúsený
overený p. osvedčený 1
spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu • seriózny • solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky • hodnoverný • vierohodný • nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy • bezpečný • istý • zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie • osvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek • presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky