stopka, -y, -piek ž.
1. výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: s. kvetu, listu, s. plodu; kukuričná s.
● mať oči na stopkách a) vypúlené; b) napnuto, ostražite sa pozerať; Život mu visel iba na stopke (Chrob.) mal blízko k smrti, bol v nebezpečenstve smrti.
2. pevný stopkatý, podlhovastý útvar nesúci, spájajúci al. upevňujúci niečo: s. peria časť brka, kostrnka; Dievča spôsobne chytí pohárček za stopku. (Laz.); stroj. kužeľová, valcová s. upevňovací koniec rezacích a obrábacích strojov (fréz, nebožiecov, vrtákov); anat. s. mozgu spodná časť stredného mozgu; lek. s. nádoru časť nádoru, ktorou je spojený s ostatným telom;
stopkový príd.: bot. s-á čiaška miskovite al. pohárikovite vyhĺbené ložisko kvetu; s-á priehlbinka jamka na plode, odkiaľ vyrastá stopka; s. kĺb; stroj. s-á fréza, s. brúsok;
stopôčka2, -y, -čok ž. zdrob.