Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zmariť dok.

1. priviesť nazmar, zničiť, skaziť, zahubiť: z. niekomu nádej; z. ľudský život; z. výsledky práce

2. prekaziť, znemožniť: z. rokovanie konferencie, z. niečie zámery

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zmariť ‑í ‑ia dok.

zmariť -rí -ria zmar! -ril -riac -rený -renie dok.


zmariť sa -rí sa -ria sa (ne)zmar sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.

mariť -rí -ria (ne)mar! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. 1. (čo; komu čo) ▶ robiť v niečom prekážky a tak brániť, prekážať v niečom; syn. hatiť: m. snahu, úsilie o pokojné riešenie problémov; dážď marí farmárom žatevné plány; financie maria prípravu družstva na novú sezónu; súperi marili gólové šance domácich; záchranné práce marilo silné sneženie; nemar im šťastie!
2. práv. (čo (čím)) ▶ znemožňovať uskutočnenie niečoho al. sťažovať výkon rozhodnutia súdu al. iného orgánu verejnej moci: m. úradný výkon, trestné stíhanie; m. vyšetrovanie prípadu ovplyvňovaním svedkov; m., rušiť alebo inak sťažovať výkon kontroly; preukázateľne maril prípravy a priebeh volieb
3. (čo (čím)) ▶ neužitočne strácať, nehospodárne zaobchádzať s niečím, plytvať niečím; syn. mrhať, márniť: m. drahocenný čas otáľaním; marí svoj talent maľovaním gýčov
dok.zmariť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatnýchpredhoniť: predhonil ma na pol cestepredstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihneanticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániť zamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziťprekaziť znemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedenízmariť zahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranienedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

3. p. predbehnúť 1, 2


prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániť zamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahatať zahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariť pokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúť zakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovať zabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiť prekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniť zmariť zabiť zmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákať pregazdovať prebačovať prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiť poutrácať rozhádzať porozhadzovať rozmárniť rozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkať rozhajdákať rozfrnadiť rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiť odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviť potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovať prelumpáčiť preflámovať prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľať preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správznemožniť prekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kolaubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočnázried. zbrániť (Šoltésová)zahatať zhatiť: zahatať, zhatiť príval slovzmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariérezakázaťhovor. expr. zatrhnúťhovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladýchzablokovať: zablokovať premávku


zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiť znivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čípoet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský)zmárniťexpr. zamárniť: z(a)márniť ľudský životzmariťexpr. pochovať: zmariť, pochovať nádejzabiťexpr.: skántriť skosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňaexpr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom vekuexpr.: zmiesť zmietnuť: prúd života ich zmietolzlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovaliexpr. zakopať: mladý talent celkom zakopalipohubiť pomárniťexpr. pokántriť (postupne, viac objektov)

p. aj zabiť 1


zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa)stratiť sa: nedôvera sa postupne stratilakniž. odumrieť umrieť: nádej už odumrela, umrelaminúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minulprejsť prestať zmiznúťhovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešlaodpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadlaexpr.: zakapať skapať: staré zvyky zakapali, skapalikniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka)poet. uvädnúťexpr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumeladoznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznelazapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadlavyjsť nazmar zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili


zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziť pokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiť zabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziť znemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahatať zhatiť zamedziť zabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovať zdolať potlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

3. p. premárniť


zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiť zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiť otočiť stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiť zmeniť premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahatať zamedziť zmariť prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mariť, -í, -ia nedok. (čo)

1. rušivým zásahom hatiť, kaziť, ničiť, znemožňovať: m. snahy, plány, úmysly niekoho, m. niekomu šťastie; práv. m. trestné stíhanie, exekúcia;

2. neužitočne strácať, márniť, mrhať: m. čas vzdychaním, hrou; m. sily, m. majetok, peniaze;

opak. marievať, -a, -ajú;

dok. zmariť


zmariť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) priviesť nazmar, zničiť, skaziť; spôsobiť zánik, zahubiť, zhubiť. z. nádej niekomu; zmarený ľudský život; Kto mi vráti zašlé doby, čo ich mladosť zmarila! (Bodic.); zmariť výsledky celoročnej práce (Fab.); Stlačia nás, zmaria, sfúknu zo zeme. (Tim.)

2. (čo) zabrániť, aby sa niečo uskutočnilo, znemožniť, prekaziť: z. plány, úsilie, zámery, úmysly niekoho; z. rokovanie, konferenciu; z. dosiahnutie úspechu; z. spor; Zmaril jeho sen o dobytí Indie. (Mňač.) Nebolo by vraj múdre, keby som jej tento výhľad na bohatú gazdinú zmaril. (Fig.)

3. (čo) neužitočne stratiť, premrhať, zmrhať, zmárniť, premárniť (obyč. o čase): z. veľa času

|| zmariť sa

1. prísť nazmar, zničiť sa, zaniknúť: (Matke) sa i táto nádej zmarila. (Al.)

2. stať sa márny, neuskutočniť sa: ich zámery, plány sa zmarili

zmariť dk zahubiť, zničiť: listj acžkoli w lechkosty poniekud zmareny byli, poniewadž w ty burky a nepokoge byly do zeme schowany (ĎURČINÁ 1551); Kristus Pan nakloneni bil k poniženosti a poslussenstwy, protoss taky sobe sameho zmaril (Le 1730); tot gsem gá, vbohý hrjssnjk wssecko zmaril (NB 1743); pochybowati mužem, zdáliss krwi tweg negswetegsseg pro mne wylliteg cena na mne darebne nenj zmarena (ŽP 1788); tato čerstwost, tato sila sama sebe zmarj (PT 1796); gako strom pry wodach vkoreneni, gehož teplo nezmari, ani owoce usussy (SS 18. st); zmariť sa dk ponížiť sa, zničiť sa: ten beranek pretichy, za twe težke hrychy, chtege sam zaplatiti a tebe spasyti, račil se zmariti (KK 1709); Krystus, genž pro hrjchy nasse zmarjl se na krjžj (PoP 1723-24)

zmariť zmariť

Zvukové nahrávky niektorých slov

munícii by mohol zmariť à sous-munitions pourrait entraver
nemali ohroziť alebo zmariť pas compromettre ou neutraliser

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu