víno -a vín s. nápoj z vylisovaných a vykvasených plodov, najčastejšie z hrozna: biele, červené v., dezertné v., ríbezľové, šípkové v., pohár v-a, sedieť pri v-e; omšové v. používané pri omši
● → naliať si čistého v-a; → vodu káže, v. pije;
vínový, vínny príd.: v-vé, v-ne sudy, v-vé poháre, v-ne kvasinky, v-ny ocot; v-vý strek víno so sódou; v-vá farba vínovočervená;
vínko, vínečko [-n-] -a s. zdrob. expr.: popíjať v.;
vínčisko -a -čisk s. zvel.
vínový -vá -vé, vínny -na -ne príd.
vínny p. víno
víno, -a, vín str.
1. nápoj vyrobený z vylisovaných a vykvasených rastlinných plodov a štiav, najčastejšie z hrozna: hroznové, ovocné, jablkové, šípkové, ríbezľové v.; sladké, kyslé v.; dezertné v. sladké, sladené; silné, slabé v.; ľahké, ťažké v. (podľa obsahu alkoholu); suché v. s menším obsahom cukru; biele, červené v.; šumivé (šampanské) v.; stolové, stolné v. ľahké; fľaškové, sudové v. (podľa spôsobu uskladnenia); domáce v. po domácky vyrobené; varené v. uvarené s cukrom a koreninami; octové v. skazené, ktoré sa zmenilo na ocot; modranské, sylvánske, francúzske, tokajské v.; školené v. ktorého zrenie a čistenie sa urýchľuje rozličnými zákrokmi; ohnivé v. silné; nové v. po vykvasení; mladé v. ešte celkom nevykvasené; staré v. staršie ako ročné; stáčať v.; opiť sa vínom; sud, fľaša, pohár vína; v. mu stúplo do hlavy podnapil sa; niečo je opojné ako v.; hovor. krstené v. znehodnotené, rozriedené vodou; nekrstené v. nerozriedené; omšové v. ktoré sa používa pri omšových obradoch, i pren. hovor. dobré, kvalitné; rozkázať, objednať si v.; popíjať v., sedieť pri víne; cirk. prijímať chlieb a v. zúčastňovať sa na obrade prijímania podľa evanjelického obradu; Srdce usadí sa ako vyvrelé víno (Kuk.) upokojí sa (obyč. vekom, skúsenosťami ap.). Vojenské kamarátstvo je ako víno. Silnie rokmi. (Štef.) Huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár (holbu) vína (porek.) dobre sa po nich pije víno. Žofia víno vypíja jarné mrazy často poškodia viniče (ľudová pranostika). Vodu káže, a víno pije (úsl.) medzi jeho rečami a skutkami je rozpor, iné hlása a inak žije. Víno ústa otvára (prísl.) kto si vypije, je obyčajne zhovorčivý, veľa rozpráva.
● naliať čistého vína povedať pravdu;
2. kraj. psie v. druh ovíjavej rastliny, zemolez obyčajný: besiedka, skrytá v spleti psieho vína (Žáry);
vínový i vínny príd.
1. týkajúci sa vína, súvisiaci s vínom, s výrobou vína ap.: v. lis, v-e kvasinky, v-a usadenina, v. kal; vínové poháre, sudy; vínne kry (Vaj.) viniče; vínna réva, novšie vinič; vínna Kalábria (Žáry) vínorodá, bohatá na víno; vínová rozjarenosť (Gab.) od pitia vína; chem. v-a kyselina, hovor. i vínny kameň;
2. urobený z vína, s pridaním vína: v. ocot, vínová poleva, pena, omáčka; vínový krém; v. strek nápoj z vína a vody al. sódy;
3. (len vínový) majúci farbu červeného vína, bordó: vínová farba;
vínko, -a i vínečko [vysl. tvrdé -n-], -a str. zdrob. expr.
vínny1 príd 1. týkajúci sa vína, súvisiaci s vínom, s výrobou vína ap.: becžky prazdne wyne (LIETAVA 1607); item sud geden kapusny, druhy wynny (TRENČÍN 1646); že se riadu žadneho nenasslo, kreme try sudi wyne (KRUPINA 1684); predmenowany arendator bude powynen za slussny plat wynne kwasnycze panske brat wssetky (DUBNICA n. V. 1719); rano y wečer geden wjny pohar wipy (HT 1760); cella vinearia: winná piwnica; vinarius: čo k wjnu prináležj, winny (KS 1763); dwa winne wozy a patnast obiračuw powinowaty budeme (poslať panstvu) (KOJŠOV 1772 U); zwlásste pak wjnné presy wypláknuté a wyčistené byli (HRK 1772) L. muška v-a zool drozofila malá Drosophila fenestrarum: culex vinarius: musska winná (DQ 1629) 2. urobený z vína, s pridaním vína: Antonin scze za winnj oczet d 4 (ŽILINA 1586); wyneho ocztu neplne sudky (BYTČA 1606 E); octu wyneho sudky (LIETAVA 1607); za richtarstwy pana Czekus Petra z wineg palenky pryssel užytek poctjwemu mestu (ŠTÍTNIK 1675); naleg na to sylneho destillowaneho wineho octu a nechag na teplom mieste tak dlho stati (RT 17. st.); muki žitneg pozičaneg pol sstwrtki, octu piwneho y wineho den 29 1/2 (ŽILINA 1719); vinum obliviosum: wjnny nápog zapomjnawy (KS 1763); zetri na prach howadzje maso a to statku s wjným octom smjessané piti deg (PL 1787) L. v-y kameň kyslý vínan draselný, kyselina vínna, vinštýr: (chrasty) mohau se potjrat mandlowjm olegem a solnjm olegem z winneho kamene spolu smjssenym; muže se wzjti winneho kamene tinctury; wezmi praeparirowaneho wjneho kamene 1 qvintljk (HT 1760); tartarum: winny kameň et wagsstán (KS 1763) v-e pálené, v-a pálenka vínovica: kdo tohoto lekarstwa potrebuge, tedy nech tu gistu ranu negprw dobre palenym wynym anebo bjelym wynem wymige; wezmy wineho paleneho a wpust do neho niekolko kwapek borowičkoweho paleneho (RT 17. st); na cely rok dal p. richtar z wineg palenki (ŠTÍTNIK 1687); paleneho winneho per den 60 (M. KAMEŇ 1715); wezmy wynneho paleneho a wpust sebe do ucha a wylezet ukolass (KLe 1740); gdiž giss osadiss rog, pokrop ho wynim palenim (RG 18. st)
vínny2, zried vinený príd 1. týkajúci sa rastliny rodiacej hrozno, vínnej révy: pampinus: list winný (VTL 1679); udeleg z wjnnych prutkuw popel a z toho popelu ostry luch (OCh 17. st); dalo se tim, cuo winienuo pruta palily na farbu ciernu, d 15 (KRUPINA 1734); vitis minor, tenera: ratolest winná (KS 1763); palica stara z wineho korena gedna (PRIEVIDZA 1797); tochto mesgaca desst welice gest winnemu pňu sskodici (PR 18. st); pren bibl o plodnosti: žena twa yakožto wyny kořen bude plodna w prybitku domu tweho (BAg 1585) L. v-a hora, v-y vrch vinica: Czurhay Ganoss pustil dwe otnye winicze wsseckym činem na Wineg hore Winarach tak rečene (BÁTOVCE 1628); winičyar z wrchow wynych ratolesty rozmnožuge (KoB 1666); mesta kralowskeho slobody magu pod wynnjma wrchmy mestečka Modra, Pezynk, S. Gyúr; stiry mesta wrchuw wynných Ssátoruyhel, Patak pry Bodrogu potoku, Kerestúr a Tokay (KrP 1760); v-a bylina vinič: protomedia: wjnná bylina (KS 1763); v-y koreň a. vinič hroznorodý Vitis vinifera: winičyar wjne korene mlade sadj a z wrchow wynych ratolesty rozmnožuge, wjne ratolesti podopiera, listi wjne obtrhawa (KoB 1666); obkop stromi a winni koren (PR 18. st) b. pren náb božská podstata: prawym wam, že guž nebudu wice piti s toho plodu wineho korene (DuH 1723); Gežjš rekl: už nebudeme wjce piti z tohoto plodu winého korena (Le 18. st); v-y kmeň pren náb zdroj viery, Boh: o, Bože zastupu, ty sy kmen winny z Egypta prenesl, wihnal sy pohany a wsadils geg (CO 17. st) veriacich Židov; ja gsem winnj koren a wj ratolestj (Káz 18. st); plač v-ych kmeňov jarné vytekanie miazgy z rán po reze viniča, tzv. slzenie: desacrymare: pláč winných kmenů (FO 1737); v-i červíci húsenice požierajúce viničné listy: convalvuli vel volvoces: wjny čerwjcy winice wrtagu (KoB 1666) 2. týkajúci sa plodov vínnej révy, hrozna: acinus: winné zrno (VTL 1679); cožkoli z winice gest od hroznuw sussenich až do zrn winjch, nebudut gijsty (SK 1697); uva: hrozeň, winny hrozeň (KS 1763); wislal potom Mogžiss sspehow do kraga, kterí Boh zaslíbil Abrahámowi, i priňesli mu s ňeho winé hrozno welike (DS 1795); wetri winemu hroznu sskodga, lebo ge puča a witiskagu (PR 18. st) L. v-e vytlačenie výlisky z hrozna: acinus: wytlačeny wjnné (KS 1763) P. tpn Wynna ( 1249), Vinna (Vinné 1258 VSO)