lat latu pl. N laty m.
lat latu pl. N laty m. ⟨VM⟩ ▶ základná menová jednotka a platidlo v Lotyšsku (podľa lotyšského názvu krajiny Latvija): vývoj kurzu lotyšského latu; pokuta desať latov
lat -u, orig. lats -u/latu m. ‹VM› menová jednotka v Lotyšsku (lotyš. Latvija)
prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevy • dostaviť sa • zastar. ustanoviť sa • dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úrad • expr. naklusať • kniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoro • pristúpiť • prikročiť • priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budove • expr.: pribehnúť • dobehnúť • priletieť • doletieť • pritrieliť • dotrieliť • pripáliť • dopáliť • priraziť • doraziť • prikúriť • dokúriť • priklusať • doklusať • pricválať • docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom čase • expr.: prifrčať • dofrčať • prifrňať • prifučať • prifuňať • prifukotať • prihartusiť • priharcovať • hovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoro • expr.: prihnať sa • dohnať sa • privaliť sa • dovaliť sa • prirútiť sa • dorútiť sa • prihrnúť sa • dohrnúť sa • dosypať sa • nahrnúť sa • primlieť sa • domlieť sa • pritiahnuť • prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmi • expr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať • dohrčať • prirapčať • dorapčať • prihrkotať • dohrkotať • prihrmieť • dohrmieť • prihrmotať • dohrmotať • prihrmotiť • dohrmotiť • prirachotiť • dorachotiť • dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkých • zastar.: prijachať • dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do stanice • expr.: prikvitnúť • dokvitnúť • prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektor • hovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal? • expr.: privliecť sa • dovliecť sa • pritrepať sa • dotrepať sa • dopratať sa • priterigať sa • doterigať sa • pridrgáňať sa • dodrgáňať sa • priredikať sa • doredikať sa • priteperiť sa • doteperiť sa • nár. prikriatať sa • expr.: prirepetiť sa • dorepetiť sa • primotať sa • domotať sa • pripantať sa • priplantať sa • doplantať sa • prihrabať sa • dohrabať sa • prikrbáľať sa • dokrbáľať sa • dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantal • expr.: pritárať sa • dotárať sa • pritmoliť sa • dotmoliť sa • pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinec • expr.: priknísať sa • doknísať sa • prikolísať sa • dokolísať sa • pritackať sa • dotackať sa • prikľuckať sa • dokľuckať sa • prikyvkať • dokyvkať sa • dokývať sa • došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa • dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať • dokrivkať • dokrivkať sa • pribadkať • dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa • priplúžiť sa • doplúžiť sa • prikĺznuť sa • prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhradu • expr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasu • priplaziť sa • doplaziť sa • expr. priplichtiť sa • priliezť • doliezť • prištverať sa • doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať • docupkať • pricapkať • docapkať • priťapkať • doťapkať (sa) • priťupkať • priciepkať • priskackať • priskočiť • prihopkať • prihopkovať • pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkami • expr.: pritancovať • dotancovať • prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa • došuchtať sa • prišúchať sa • došúchať sa • prišuchnúť sa • došuchnúť sa • prišmotlať sa • prišmochtať sa • došmochtať sa • prišmotkať sa • došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať • dopochodovať • hovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať • docestovať • hovor. expr. priputovať • expr.: privandrovať • dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovali • poprichádzať • poprichodiť • podochádzať • podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí
2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2
lajať p. láť
lata1 ž. i lať ž. i m. csl úzka drevená doska: S tó lató mu rozbil hlavu (Rochovce ROŽ); Zase lati si narichtovaľi, tie pribíjaľi a škribľou zakrívaľi (Devičie KRU); Daj tú latu, nag zameriame, či nán ťie kantňe sadnú (Pukanec LVI); Krošňa bola urobená z drevenních latí (Adamovce TRČ); Ke_ca robí krou, lati sa pribíjajú na hradi (Návojovce TOP); F čem sú ti šteki, to je u̯at (Hlboké SEN); Potim začaľi lacidz z latami (Dl. Lúka BAR); u̯at (Brodské SKA) L. rohová lata (Lipt. Hrádok LM) - tes. na pravouhlé rohy; vážna lata (Lipt. Mikuláš) - tes. na vodorovné čiary na stenách; saďeť za latou - sadiť do línie vyznačenej latou; muruvať do lati (V. Bielice TOP) - murovať podľa latového príložníka F. da_do lati (Rim. Píla RS) - naučiť poriadku, donútiť na poslušnosť; bic v lace (Papradno PB) - o poslušnom človeku; taká lata je z ňeho (Košťany n. Tur. MAR) - o veľmi chudom človekovi; latový príd.: L. latové klince (Dúbravka BRA) - na pribíjanie lát
láť i lajať nedok. expr. 1. vsl kliať na niekoho, hrešiť, nadávať, hovoriť nezmysly: Ked bulo vecej vodi a paľenka bula slaba, chlopi laľi, že voda preveršila (Šar. Dravce SAB); Ňemuśa teľo lajadz na ňeho (Ďačov SAB); Začala lac, že gu komu chodzi (Jenkovce SOB); A fšeľijak tam zača_lac (Brezina TRB); U̯ona slucha, co u̯un laje (Sobrance); Co teľo laješ? (V. Šariš PRE) F. ladz ja_kondaš (Brezina TRB) - rozprávať veľmi vulgárne 2. záh vyť (o psovi): Pes u̯aje (Hlboké SEN)
ľať p. liať
láť ndk koho, na koho, na čo, (proti) komu (do čoho, čím) hrubo nadávať niekomu, kliať, hrešiť, preklínať niekoho: (Ján Makovica má právo) aby my lal, hanyel (ZVOLEN 1445); k temu gey (o Kataríne) lal y sam, y kuchar geho Mathusz do kurew (DEMÄNOVÁ 1567 DSJ); mnohokrat gsem lal (BK 1581); kdoz by koly tych hagnykow lal, ma moc pan hagtman wzyty na takem f 3 ((TRENČÍN) 1611); gesly ze by ktery lilekem aneb sacramentem proty Duchu swateniu lal, bude pokutowan d 50 (CA 1669); slissel sem, že pan rychtar lal pana Korczoka, aže ge boszorkaryos (KRUPINA 1690); Matyena na dobrem gmene cžoweku ublyžyla, do strely gemu lagicze (P. ĽUPČA 1691); na kteru robotu samy potom dosti laly a pluwaly (T. TURNÁ 1715); treba ma lagete, treba ma bijete, nepojdem za toho, za koho vy kcete (PV 1723); Domankus Iano Lehotski Ilonu ohnyiwou paromowou strelou lal (KRUPINA 1734); huszar pani w oči lal ((BYTČA) 1761); prez okno suc wihodena, lage Fortunu (GŠ 1758); a když odchodyl od woza, od pana instansa, lal strelamy (DRAŽKOVCE 1784); lávať frekv: wsseczke weczi neysmela zgawity gemu, lebo že gu lawal (KRUPINA 1722)
lávať p. láť