nápadek p. nápad
nápad, nápadok [-ek] m
1. napadnutie, zaútočenie, útok: agressura: nápad, nápadek, pripad, pripadek (KS 1763); invasio: nápad, nábeh, wpád (AP 1769); wogák meč swúg wytáhl, chtyc na gazdu nápad učinit (PeP 1771); z negrýchlegssym nápadem na nepritele oborugú se; nadúwalo se more z nápadem wetru (PT 1778) náporom
2. udalosť obyč. nepríjemná, príhoda, prípad: na swete smutne weci se spatrugj od ohne, nepokoguw a wsselikjch napaduw zljch (LKa 1736)
3. med prejavenie sa chorobných príznakov, záchvat: dokudkoli krytický pot neb mesýčný beh ženský neb podagrowatý nápad trwá, neužjweg žádné purgácye; Kapitola III. O psotičném nápadu (TiS 1788)
4. náhle vzniknutá myšlienka: Astarbei nesslechetné nápadi zaokrywala kumsstem (PT 1778)
5. práv nárok na niečo, napr. na dedičstvo: toho syrotka o napadek, kteryz mu po otzj geho nebosstiku swedczj, o ten przigde (STRÁŽNICA 1529); podle sprawy geho žeby pod prawem nassym miel myti nieaky napadek po sweg matze stareg (B. BYSTRICA 1610)
L. haereditatem cerno: w dedictwj wkročiti, w nápad wstupiti (WU 1750) uplatniť bezprávne dedičský nárok
6. práv vymeraná platobná povinnosť, daň: w pocžtu telat: dwoge se wirazilo na Zaskalicžanoch pohorelých, kterých Gey Oswicenost do dwu leth ráčila libertowati od wsselikjch napadkuw (ORAVA 1618); (poddaní) od jinych pak cinsov, dávek a nápadkov, tak sporadanych, jako nesporadanych i od robotovani k zamku Orave jsu vyniati a oslobodzeni (ORAVA 1625); gsu powinnj towarissy wsseczkj swe sstwrtletny dane a gine napady do cechowne pokladniczj zlozitj (TRNAVA 18. st)
nápadok p. nápad