kopec -pca m.
1. (menší) vrch, vyvýšenina: strmý, mierny k., okrúhle k-e, vyjsť na k.
2. svah, breh, vrch: motor dobre (ne)ťahá do k-a, hore k-om
● → ide to s ním dolu k-om;
kopcový príd.;
kopček -a m. zdrob.;
kopčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.
kopčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. zvel., v sg. i m. zvel.
kopec kopca pl. N kopce m. 1. ▶ prirodzená vyvýšenina v teréne vystupujúca nad ostatnú krajinu, vŕšok: mierny k.; zalesnené kopce; malebný k. nad mestom; úpätie kopca; do kopca, hore kopcom po ceste stúpajúcej nahor; z kopca, dolu kopcom po ceste nadol; z vrcholu kopca je dobrý výhľad; stáť na kopci; vybehnúť na najvyšší k.; zbehnúť z kopca do údolia; kráčať hore strmým kopcom; odstaviť vozidlá pod kopcom; autobus zmizol za kopcom; Kde bolo, tam bolo, na veľkom kopci zlatý zámok stojí. [V. Čurmová] □ geod. hraničný kopec stabilizačný znak z nahromadenej hliny al. kamenia do tvaru kopčeka umiestnený na hranici lesných porastov, pozemkov a pod. 2. hovor. expr. ▶ pomerne veľké množstvo al. veľký počet niečoho; syn. kopa, fúra: celý k. voľného času; užiť si k. zábavy; má teraz k. starostí; obklopiť sa kopcom zbytočných vecí; Všetci majú zrazu kopec nápadov, ako sa problémy mali riešiť. [Pt 1999]; Musel pribrať, a preto jedol kopce zmrzliny. [VNK 2000] ◘ fraz. ide to dole kopcom s niečím niečo sa vyvíja zle, nepriaznivo; ide to s ním dolu kopcom/z kopca jeho stav, postavenie sa zhoršuje, upadá, je mu čoraz horšie ▷ zdrob. ↗ kopček; kopčisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: Potom sme sa vydriapali na kopec, na strmé kopčisko bez konca. [J. Kot]; Bolo tam mnoho ďalších kapiel a kopčisko bláznivého programu. [VNK 2001]