trlica -e -líc ž. nástroj na ručné trepanie ľanu al. konopí
● expr. chudý ako t. veľmi
trlica -ce trlíc ž.
hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňa • expr.: tupaňa (Tallo) • prázdna makovica • hovor. expr. šibnutá • pejor.: primitívka • trlica (Kukučín) • ignorantka • obmedzenkyňa • kača • chuchma (Jesenská) • hrub.: krava • koza • hus • somarica • subšt. blbaňa
trlica 1. nástroj na ručné spracúvanie ľanu al. konopí • trepačka (Gabaj) • trojačka (druh trlice) • text. lámačka
2. p. hlupaňa
trlica, -e, -líc ž.
1. domácky nástroj (z dreva) na spracúvanie (trepanie a trenie) ľanu a konopí, trepačka: Zaznieval jednotvárny buchot trlice. (Šteinh.)
● expr. trepať jazykom ako t. veľa a zbytočne hovoriť; jazyk mu išiel ako t. veľa a zbytočne hovoril, táral; vychudnutý (chudý) ako (ani) t., byť ako (ani) t. veľmi chudý;
2. zastar. druh stredovekého mučidla, klada: Pri zvonici nevidno ani klady ani trlice. (Kal.) No, do trlice sa už nedostane — šomre dráb. (Ráz.)
3. pejor. nadávka hlúpej, starej, nemotornej al. neupravenej žene: Ale čerta naučíš takú starú trlicu! (Kuk.)
trdlica p. trlica
trlica [-(d)l-] ž 1. nástroj (z dreva) na ručné spracúvanie (trepanie a trenie) ľanu al. konopí, trepačka: len a konope močya se w močidlyech a wisussene trlicou se trepu (KoB 1666); frangibulum: trlica na len neb konope (NP 17. st); trlicz ssest, slamenicz na zbožga try (TURIEC 1757); len pod trdlicu by sa podložit mohel (WL 1789) F. sekass s tim gazikom gako stara trlicza (KRUPINA 1734) expr veľa a zbytočne hovoríš 2. druh praniera, pozostávajúci z drevenných brvien, určený zväčša ženám, do ktorého sediacemu odsúdenému upevňovali dolné a horné končatiny: za to klnuty, ktere neslussy na člowieka křestanskeho, Gelena trlycy potrestana byla (HLOHOVEC 1592); ktera by čelaď na odpor učynyla a dwa nebo try zawdawky wzit chtela, muska osoba ma bit strafana centum baculi, zenska pohlawa trliczu za try dny (LIPTOV 1679); cippus: trdlica na ženi (NP 17. st); gestliby kdo den nedelny nezachowawal a dný swatečne nedržel, w klade (:neb trlicj:) nechag pokány činj (DuD 1717)