straniva p. strany
strany i straniva predl. s. 2. p. kniž. zastar. pokiaľ ide o., čo sa týka niekoho, niečoho, vo veci niečoho, niekoho: Porobil poriadky strany dedičstva. (Dobš.) Povolaní sme boli straniva kopanice nad Moštenicou. (Taj.) Tu prosby obcí straniva vydelenia lesov a gemerských Slovákov straniva pokutovania jelšavských utŕhačov. (Záb.)
straniva predl s G čo sa týka niekoho, niečoho, pokiaľ ide o niekoho, niečo: pakly by se prytrefilo, že by syn magstrowsky stranywa nemoczy dostatečny nebil na wandrowku gjty, za swu wandrowku 12 f ma zlozity (CA 1663); stala se dobrowolna smluwa mezy osobamy straniwa winohraduw (TRSTÍN 1696); mesky drab chodel do owcziarska straniwa owsa (ŽILINA 1700); prystupil pred nass urad Mathaeus Bartos senior straniva lazu w Hrubiech (MARTIN 1714); učzinili mezi sebu pratelsku poprawu Georgius, Martinus, Maria a Catharina straniwa negmladsseg sestri swogeg (PUKANEC 1770)