Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

strach

I. -u m.

1. stiesnený duš. stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, zlého, bátie sa: panický s., s. zo smrti, pred smrťou, dostať s., triasť sa, potiť sa, zmeravieť, umierať od s-u, nahnať niekomu s.; nemaj s.! neboj sa, neobávaj sa!

2. obava, úzkosť o niekoho, niečo: s. o rodinu, o budúcnosť

□ mať s. báť sa; dostať s. nastrašiť sa

● s. má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo; ide z neho s. je strašný; expr.: mať s-u plné nohavice, gate veľmi sa báť; až s. veľmi; veľmi mnoho; žiadne, nijaké s-y! netreba sa obávať

II. vetná prísl. expr. (je) strašné, hrozné: s. pozrieť na neho; bolo s. pomyslieť na to

strach -chu m.

strach prísl. (vetná prísl.)

obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosť • tieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončí • úzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosť • nepokoj • znepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškou • strach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie

strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojny • hrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôza • tieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseň • des • zdesenie • údes • zhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenie • úzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosť • obava: strach, obava o zdravie • starosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosť • kniž. bázeň: cítiť bázeň • tréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trému • úžas: zmocňuje sa ho úžas • zried. postrach (Lenko) • lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)

strach, -u m.

1. tiesnivý pocit človeka (i zvieraťa) vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou, zodpovednosť vyžadujúcou situáciou, tieseň, obava, bázeň, hrôza: smrteľný, chorobný, úzkostlivý, panický, hysterický s.; s. zo smrti, pred smrťou, s. z nešťastia, z neistoty, z vojny; s. z nezamestnanosti, z biedy a hladu; s. z tmy (vám.); s. pred výsmechom, s. pred budúcnosťou; zjajknúť, skričať, skríknuť od s-u, potiť sa od s-u, zmeravieť, stuhnúť od s-u, s-om; onemieť, omdlieť od s-u; zblednúť, od s-u; zutekať, utiecť od s-u, zo s-u; ošedivieť, zošedivieť od s-u; srdce sa mu zviera od strachu (Taj.); triasť sa, trnúť, tŕpnuť, stŕpať s-om, od s-u; I strach ma začal obchádzať. (Kuk.) Nadchodil ho strach. (Dobš.) Prišiel na mňa ešte väčší strach. (Tomašč.); mať s. obávať sa, báť sa; dostať s. zľaknúť sa, naľakať sa; mrieť, umierať s-om, od s-u pre niekoho, pre niečo veľmi sa báť, veľmi sa strachovať o niekoho; ide z neho s. je strašný, treba sa ho báť; hovor. posmeš. má strachu plné gate, plné nohavice veľmi sa bojí, je bojazlivý, je poľakaný; Strach má veľké oči (prísl.) kto sa bojí, zveličuje nebezpečenstvo; hovor. expr. žiadne, nijako s-y zvolanie pri uspokojovaní, posmeľovaní, povzbudzovaní niekoho; nemaj, nemajte obavy, nebojte sa; Cez deň raz zakašlete a už také strachy! (Tim.) a už sa tak obávate;

2. starosť o dakoho al. dačo spojená s určitým nepokojom, obavou, úzkosťou: s. o budúcnosť, s. o dieťa; O Trenkera sme mali strach, ze ho niekde tma zachytí. (Bedn.) Ciľu vychytil náramný strach o seba i o muža. (Taj.) A aké strachy boli pre ňu! (Tim.)

3. zastar. osoba al. vec, ktorej sa treba báť, postrach: Ten by bol hrúzou Európy a strachom sveta celého. (J. Kráľ)

4. hovor. expr. má funkciu príslovky; a) vyjadruje veľkú mieru, veľmi, veľmi mnoho (obyč. v spojení až strach, na strach): Vo dverách zjavil sa pán poslanec. Zamosúrený na strach. (Urb.) Otrhaní boli na strach. (Jégé) Už svíň zdochlo od jari u nás i po dedinách ... strach a hrôza. (Taj.) Jaj, ako ja len rada tancujem — strach. (Jes-á); b) (obyč. s neurč.) (je) strašne, hrozne, strašlivo: s. na to myslieť, pomyslieť; s. pozerať, pozrieť; s. to počúvať

strach
I. m
1. stiesnený duševný stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného, bátie: lide temer wyc strachem, nežli hladem zemdléwali (P. ĽUPČA 1570); nesmelj na každj hrmot po ženskj se strachem trase (KoB 1666); času nočniho prišli husari na šance, kterychžto rozšafnost veliky strach jak našim domacim, tak i lidem prišlym spusobili (OMŠENIE 17. st LP); Andreas od welkiho strachu nyewedyel, čuo robity (KRUPINA 1722); pry krádežy smely bywa, potom w strachu žige (GV 1755); strach smrti mnohým častokráte za gednu noc ssediwe wlasy spúsobil (ŽS 1764) obava o život
F. od strachu až popustil (SiN 1678) veľmi sa bál; (ľudia) naplnili sa strachem a diwem s toho, čo se gemu bylo stalo (KB 1756) vyľakali sa; wihoď wssecek strach ze srdce prestaň sa báť; strach a hruza z neho gide je strašný, treba sa ho báť (GŠ 1758); rigent comae terrore: pre strach powstáwagú wlasy (KS 1763) veľmi sa bojí; Hadixa na každé i listu stromu pohnuťí strachem mrela veľmi sa bála; sám strach i proťi vúli jazik tvúj zavázal nedokázal si prehovoriť (BR 1785); ga bi som umrela od strachu, kdíbí tu u nás bolo traseňí zemi (DS 1795) veľmi by som sa bála; negednomu zuby od strachu hrkagj, když okolo vssj gule mu frkagj (BrV 1799); odkut wssecek strachem prehnaty počal (rehoľník) utekati (MK 18. st) prestrašený
2. obava, úzkosť o niekoho: gestli budess syna maznat, k strachu ťe prinuti (GV 1755); pan Okoličany s toho strachu, žeby brat geho zabity bil, šabli staru s klina zchitil (OKOLIČNÉ 1785)
3. varovanie, výstraha: prietrž takowym wistupkum učinena byla pro strach a k wistraze ginym (VRÚTKY 1737); kapitan, kdiž ludja takowe owoczja kradli, pre strach do wetra strjelal (LIPTOV 1773); panske pravo pan deržel na nas, ku kteremu pravu pre strach dvanace nas sedlakuv pan dal zehnat a po deset palic biti (V. SLIVNÍK 1773 LP)
4. osoba al. vec, ktorej sa treba báť: terricula: strassydlo, strach; occursaculum: stach nočny, obluda, strassydlo (KS 1763); synku, toho strachu sa my nisst nebogjme (ZÁTURČIE 1761)
II. vetná prísl (je) strašné, hrozné: tretj obročnia skoro pry hambalkach, kdežto na 10 marek sladu bylo, žie strach tam bylo choditj (DUBNICA n. V. 1722); osskliwy ge w sweg podobe, strach nanho hledeti (GŠ 1758); dwe (dámy) boli medzi ňimi tak sspatné, že strach bolo spozreť na ňe (DS 1795); zle, až strach gest powedeti (CD 18. st)