Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spust -u m. otočenie kľúča v zámke, západ (význ. 5): zamknúť dvere na dva s-y


spúšť1 -e ž. mechanizmus, ktorým sa niečo uvádza do činnosti: s. revolvera, stisnúť, stlačiť s. (na zbrani, fot. aparáte);

spúšťový príd.


spúšť2 -e ž. kniž. spustošenie, skaza, pohroma: víchrica spôsobila s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spust ‑u m.
spúšť ‑e ‑í ž.; spúšťový

spúšť -te -tí ž.

-sť/1228995±260 3.25: verbá imp. dok. 2. os. sg. 2239 odpu/1215 pu/638 dopu/102 spu/67 opu/62 prepu/38 oči/32 pripu/25 vypu/22 rozpu/10 vpu/9 (10/19)

-šť/23875±9 5.63: substantíva ž. N sg. 3201→3263
+0
−9
Budapešť/1469 šť/746 smršť/279 Bukurešť/235 spúšť/194 Pešť/123 šť/83 Lešť/0→62
+0
−9
pľušť/24 triešť/19 šť/9 (4/20)

-šť/23875±9 30.64: substantíva ž. A sg. 2120 spúšť/817 šť/754 Budapešť/303 smršť/82 šť/53 Bukurešť/45 Pešť/27 triešť/15 pľušť/9 (3/15)

/5658208±880 2.14: verbá imp. dok. 2. os. sg. 5330→5317±6 vráť/1258 odpusť/1215 pusť/638 chyť/447 obráť/261 zaplať/253 strať/110 dopusť/102 posväť/70 spusť/67 opusť/62 osvieť/60 odvráť/48 (126/726)

jama 1. väčšie prirodzené al. umelo urobené, vyhĺbené miesto: vykopať jamujamina (plytšia jama): roľa je plná jamínpriehlbeň prehĺbenina priehlbina vyhĺbenina preliačina (menšie prehĺbené miesto): priehlbeň, prehĺbenina, priehlbina v rieke; vyhĺbenina, preliačina v terénevhĺbenina (Kukučín)zried. výhlbeň (Figuli)prepadlina prepadlisko priepadlisko: spadnúť do prepadlinyvýtlk rigol (jama na ceste spôsobená dopravnými prostriedkami a vplyvmi počasia): po zime bývajú na cestách jamy, výtlky, rigolyvýmoľ (vodou vymletá jama): cesty sú plné výmoľovpriepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepastirokľa roklina (prirodzená hlboká úzka jama): údolná rokľa, roklinastrž (vodou vymyté strmé miesto): spadnúť do stržespust (Laskomerský)výkop (vykopaním vzniknutý priestor): zavalený výkopšachta (zvislá, hlboko pod zemou vyhĺbená jama): hĺbiť šachtu

2. p. údolie 1


katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiarana úder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lodekniž. zhuba: nástroj zhubyzmar koniec zánik (koniec jestvovania): zánik rodupád: pád absolutizmupohroma: odvrátiť pohromurozklad rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodinyrozpad: rozpad štátukniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšťzastar. spusta (Vajanský)


spust 1. p. západ 2 2. p. svah


spúšť p. skaza


svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočie úboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strmina zráz úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrina zábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopec vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


západ 1. svetová strana v smere zapadajúceho slnka (op. východ): na západ od mestakniž. okcident

2. otočenie kľúča v zámke • zápač spust: zamknúť dvere na dva západy, spusty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spust1, -u m. otočenie kľúča v zámku, západ: Obracia kľúč na dva spusty. (Chrob.) Dvere zamkne na dva spusty. (Kuk.)

spust2, -u m.

1. vodný stav: Malá karavána opustila faru a brala sa ku spustu. (Vans.)

2. úval, rokla, úšust: dolina so všakovými dolinkami, výbehmi, grúňmi a spustmi (Lask.)

spust3, -u m. odb. spúšťanie sa, spustenie sa (napr. na lane): pripraviť lano na s. (napr. v horolezectve)

spust4, -u m. nár. dlhý hoblík: Spustom robí dlhé stružliny. (Kuk.) Dlhý spust visí medzi iným náčiním, na mieste, ktoré mu patrí ako generálovi všetkých hoblíkov. (Kuk.)


spúšť1, -te, -tí ž. zariadenie, ktorým sa uvádza do činnosti nejaký prístroj: stisnúť, stlačiť s., priložiť prst (ruku) na s.; s. automatu, revolvera, pušky; s. na fotografickom aparáte;

spúšťový príd.: s-é zariadenie; s. oblúčik chrániaci spúšť na zbrani


spúšť2, -te, -tí ž. kniž. expr. zničenie, spustošenie, skaza, pohroma: Bola to svedomitá robota, dokonalé ničenie, vrcholná spúšť. (Hor.)

spust m zariadenie na zadržiavanie a regulovanie prietoku al. odtoku vody, stavidlo: Kasspar spust sprawowal na mostie (TRENČÍN 1587); na iarku mlinskem wisse mlina geden aneb gezly potreba bude ukazowat y dwa spusty powinen bude držat (KRUPINA 1736)

Spúst Spúst Spúšť_1 Spúšť Spúšť_2 Spúšť
spústa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) spústa
G (bez) spústy
D (k) spúste
A (vidím) spústu
L (o) spúste
I (so) spústou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) spústy
G (bez) spúst
D (k) spústam
A (vidím) spústy
L (o) spústach
I (so) spústami

spust
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) spust
G (bez) spustu
D (k) spustu
A (vidím) spust
L (o) spuste
I (so) spustom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) spusty
G (bez) spustov
D (k) spustom
A (vidím) spusty
L (o) spustoch
I (so) spustmi
I (so) spustami

spúšť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) spúšť
G (bez) spúšte
D (k) spúšti
A (vidím) spúšť
L (o) spúšti
I (so) spúšťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) spúšte
G (bez) spúští
D (k) spúšťam
A (vidím) spúšte
L (o) spúšťach
I (so) spúšťami
iskriská so spúšťou vyznačujúce sa éclateurs à étincelle présentant

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu