Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poznať¹ nedok.

1. mať na základe skúseností zodpovedajúcu predstavu, vedomosti o niečom, niekom: p. cestu; p. zákony, predpisy; chce p. svet

2. byť známy niekomu (z osob. styku): p. niekoho osobne, odmalička, z videnia; robil sa, že ho nep-á

3. obyč. v zápore hlásiť sa, priznávať sa k niekomu: je pyšný, nikoho nep-á

4. obyč. v zápore pripúšťať, mať rád: nep-á žarty, kompromis; nep-á odpočinok

5. sledovať, mať na zreteli: p-á len svoj prospech

6. (bolo, bude) poznať vidieť, badať, pozorovať: p. na ňom prežitú biedu; nebolo to na nej p.

7. (bolo, bude) poznať byť zreteľný, viditeľný, rozoznateľný: zďaleka ju p. podľa farby vlasov; keď to vyperieš, nebude nič p.

● p. niečo ako vlastnú dlaň, ako starý peniaz veľmi dobre; expr. to (už) p-me! máme s tým (zlé) skúsenosti

// poznať sa¹ (i vzájomne) byť známy: p. sa s niekým veľmi dobre; p-l sa s ním zo štúdií; p-li sa z videnia

poznať² dok.

1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosti, predstavu, názor: p. objektívnu skutočnosť, p. pravdu

2. spoznať (význ. 2): daj pozor, aby ťa nep-li

3. zoznámiť sa: nech príde, rád by som ho p-l; teší ma, že som vás p-l

4. uvedomiť si, zbadať, zistiť, spoznať: keď p-á, že si tam nebol, bude sa hnevať

5. skúsiť zažiť, pocítiť: p. núdzu, nikdy nep-l materinskú lásku

● vtáka p-š po perí, človeka po reči; v núdzi p-š priateľa; p. niečo na vlastnej koži; zmeniť sa na nep-nie veľmi;

nedok. poznávať -a

// poznať sa² zoznámiť sa s niekým, spoznať sa: p-l som sa s ním na dovolenke; p-li sa vo vlaku

poznať -ná -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. (mať predstavu)

poznať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok. (nadobudnúť predstavu)

poznať sa -najú sa -nali sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.

poznať sa -ná sa -najú sa -nal sa -najúc sa -nanie sa dok.

hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa

orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech

pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejín • poznať • spoznať: (s)poznal svoj omyl • postihnúť: výklad učiteľa celkom nepostihol • vniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problému • vyrozumieť • zastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajú • vyčítať • vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľu • dovtípiť sa • domyslieť sa/si • prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskoro • zastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlil • kniž.: pojať • poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojom • uvedomiť si • zastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniec • postrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislosti • expr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje čas • porozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieť • zried. uveriť: kto neskúsi, neuverí

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť • odlíšiť • rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vône • diferencovať • kniž. distingvovať: diferencuje hodnoty • porozoznávať (postupne)

2. pozorovaním zistiť • rozpoznať • poznať • spoznať • spozorovať: rozoznal v diaľke mesto • zbadať • postrehnúť • všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talent • porozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)

strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovali • pripustiť: nepripustí výnimku, odvrávanie • zniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápach • vydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržať • vystáť • zniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odpor • poznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná

vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť

vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinu • pozorovať • všímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudí • badať • poznať • zastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať choroba • poet. zrieť: zrel do diaľky • vídať • vídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželku • poet. zrieť: zrel ju vo svojich predstavách • vídať • vídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1

poznať sa¹, -á, -ajú nedok. (s kým) byť známy, oboznámený s niekým: p. sa s niekým dobre, bližšie, zbežne, p. sa s niekým z videnia, osobne; Poznali sa od malička. (Tim.); expr. Poznajú sa do špiku kostí a od nepamäti sveta (Urb.) veľmi dobre a veľmi dávno.

poznať sa², -á, -ajú dok. (s kým) zoznámiť sa s niekým: Poznal som sa s ním vo Zvolene. (Ráz.) Zajtra to bude práve rok, čo sa poznal so svojou snúbenicou. (Sev.)

poznať¹, -á, -ajú nedok.

1. (čo, koho) mať správnu predstavu, znalosť, vedomosť o niečom al. o niekom (obyč. na základe skúseností, poučenia, štúdia ap.): p. cestu, kraj, okolie; p. predpisy, zákony, (základné) pravidlá niečoho; p. pomery, p. život; p. pravdu; p. cenu, hodnotu niečoho; p. niečo al. niekoho bližšie, dobre, dokonale, dôkladne, p. niečo zbežne, podrobne, presne; p. niečo naspamäť, spamäti veľmi dobre; hovor. p. niečo al. niekoho ako svoju dlaň, ako starý peniaz veľmi dobre; p. hodiny vedieť určiť čas (podľa polohy ručičiek na ciferníku); Pozná kus sveta, pozná život v horách i v meste. (Fr. Kráľ) Ponáhľal sa cestou, na ktorej pozná aj v noci každý pník. (Laz.) Sibír som poznal dosiaľ len z mapy. (Jes.) Poznám tú históriu. (Krno) Poznáme svojich ľudí. (Min.) Nášho starého otca každý poznal ako veselého človeka (Fig.) každý vedel o ňom, že je veselý.

● ja ťa (ho) už (tak) poznám viem o všetkých tvojich (jeho) vlastnostiach (najmä o chybách, slabostiach); to už poznáme máme s tým (zlé) skúsenosti;

2. (koho) byť známy, oboznámený s niekým z osobného styku, poznať sa s niekým: p. niekoho osobne, z videnia, z počutia, zo spomínania, p. niekoho podľa mena; Pozná ho z vás niekto? Ani jeden z chlapcov ho nepoznal. (Zúb.) Dievčatko ľutuje, že si nikdy nepoznalo starého otca. (Janč.) Chlapci, nepoznáte Štefa Reptiša? (Tat.)

3. obyč. v zápore (koho, čo) hlásiť sa, priznávať sa k niekomu al. k niečomu: Je pyšný, nikoho nepozná, nepozdraví, neprihovorí sa. (Taj.) Teraz si synak otca nepozná. (Tat.) Keď dostane žubrienka chvostík, už ním zatrepoce a odpláva preč, už nepozná svojho hniezda. (Vaj.)

4. (čo, v zápore i čoho) (ne)pripúšťať, (ne)strpieť, (ne)mať rád: nepozná žarty, ohľady, kompromis; Nepoznajú temer oddychu. (Švant.) Livorovci nepoznali odkladania. (Fig.)

5. (čo, koho) mať na zreteli, mať ohľad na niečo, na niekoho: Vy bankári poznáte len svoj prospech. (Jégé) Nepoznáme rodinu, priateľa, len majetok. (Taj.)

6. neos. (bolo, bude) poznať (čo i so spoj. že) vidieť, badať, pozorovať: Poznať na ňom prežitú biedu. (Smrč.) Roboty na nej nebolo poznať. (Urb.) Na ňom veru bolo poznať, že rád za kratšie ťahá. (Kuk.) Umy sa, poznať ti, že si plakala. (Vaj.) Poznať, že boli veľké pŕšky. (Kuk.); používa sa ako vložka: Ten už, poznať, videl sveta. (Taj.)

7. neos. (bolo, bude) poznať (koho, čo; koho, čo po čom) byť zreteľne viditeľný, rozoznateľný: poznať (nepoznať) ho na fotografii, v maske; Tam nebudeš odfotografovaný. Nikoho nebude poznať. (Taj.) Mohla by prísť i pani, bolo by ju poznať zďaleka. (Kuk.) Notára bolo poznať po podlhovastej hlave. (Jes.)

poznať², -á, -ajú dok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť, získať vedomosti o niečom al. o niekom;

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomiť si, rozoznať niekoho al. niečo známeho, spoznať: p. niekoho al. niečo na prvý pohľad hneď; Dajte pozor, aby vás nik nepoznal. (Stod.) Servus, kamarát! — vykríkol som, poznajúc svojho kolegu. (Jes.) (Janko) čaká, že stará, keď ho pozná, zmení hlas. (Tim.) Poznal som ťa po kroku. (Urb.) Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. (prísl.); zmeniť sa na nepoznanie veľmi;

3. (koho, čo) zoznámiť sa, oboznámiť sa s niekým al. s niečím: On by rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Akože by som ju nepustila? Nech pozná svet, nech skúsi voľačo. (Skal.)

4. (čo, zried. i koho i so spoj. že) zbadať, pobadať, zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: Hermína hneď prvé dni poznala svoj neutešený údel. (Švant.) V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Keď pán pozná, že sú dukáty falošné, bude sa ešte väčšmi hnevať. (Jégé)

5. (čo) okúsiť, zakúsiť, pocítiť: Žilo sa jej dobre, takže nepoznala núdze. (Ondr.) A ty si lásku poznal? (Mih.); tvár, ktorá okrem materinského bozku iného nepoznala (Urb.); expr. p. niečo na vlastnej koži zažiť, prežiť;

poznávať

poznávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobúdať, získavať vedomosti o niečom al. o niekom, podrobne sa oboznamovať s vlastnosťami niečoho al. niekoho: p. prírodu; p. okolitý svet (Fig.); učiť dieťa prvé veci poznávať (Rúf.); Miško bude chodiť do špitála a tam sa bude učiť choroby poznávať. (Taj.) Najlepšie som ťa počala poznávať z tvojich listov. (Šolt.) Čítal a študoval, orientoval sa a poznával. (Fr. Kráľ)

2. (koho, čo; koho, čo po čom) uvedomovať si, rozoznávať niekoho al. niečo známeho: V chlapovi poznával som baču spoza vrchu. (Taj.) Paľo poznával Zuzin hlas medzi inými. (Tim.) Trochu som ich po tvári poznával, ale nebol by som sa im priznal. (Kuk.) Chodbu som poznával po zvláštnych zákrutách a výčnelkoch. (Hruš.)

● ja ho nepoznávam jeho konanie (reč) ma udivuje;

3. (koho) zoznamovať sa s niekým: Som rád, že vás poznávam.

4. (čo, i so spoj. že) badať, zisťovať, presviedčať sa o niečom: Poznávaš, akí sme nehotoví, ako je v našich charakteroch mnoho trhlín! (Jes.) Poznáva, že už nemá miesta medzi ľuďmi. (Al.)

5. (čo) okusovať, pociťovať: expr. p. niečo na vlastnej koži zažívať, prežívať;

dok. poznať²

poznať nedok.
1. strsl, zsl, čiast. vsl mať na základe skúsenosti zodpovedajúcu predstavu, vedomosti o niečom, byť oboznámený s niečím, ovládať, vedieť niečo: Aj inie starie ženi a starí chlapi poznaľi mnoho ľiečivíh biľín (Žaškov DK); Ranétke, hodbábňie, štrúdľouke (tu rástli) a takuo, čo ja poznám (Devičie KRU); On dobre poznau̯ vau̯askie zvike (Podkonice BB); Pretpisi musíš poznať (Čierna Lehota ROŽ); Čo mi vravíš, vec seba poznám! (V. Rovné BYT); Jaké poznám liéčivé zelinki? No tíh je moc (Chocholná TRČ); Šak Mokrí Háj dobre poznám (Mokrý Háj SKA); Muśi poznac, jake drevo treba, bo ňemože bodajchtore vźac (Gelnica)
F. poznajú si zubi (Rim. Píla RS) - všetko o sebe vedia, dobre sa navzájom poznajú; ešče ani abecedu nepozná (Mokrá Lúka REV) - ešte nevie čítať; každú kňišku poznau̯ do litere (Hlboké SEN) - presne, dôkladne; nepozná v ničo_míru (Lukáčovce HLO) - všetko robí prehnane
2. csl byť známy s niekým (osobne, z videnia): Boľi (strigy) obráťené chrptom do oltára a fšetki ích poznau̯ (Blatnica MAR); Žiďie ma uš poznali a ponúkali pre céru (V. Maňa VRB); Chlapca ňepoznau̯, to bou̯ s tejh lazou (Lešť MK); Oni jako ešče dziéuča ked boli, oni toho Jána Holého poznali (Dobrá Voda PIE); Jenného človeka s ňích poznali (Lapáš NIT); Grófovcóv si pamatám, šak som ích poznala šetkích (Smolenice TRN); Aľe, pan felvalter, šag vi me poznace! (Žakarovce GEL); Ta na nas kričela, že hej, vona nas pozna, že už idzeme na jabluka (Brezina TRB)
F. poznám ho jak staré boti (Kuchyňa MAL), poznám ho ani starí groš (Mokrá Lúka REV), poznám ho jak starí grajcar (Stráže n. Myj. SEN), poznám ho jak starí peňís (Brodské SKA), poznal ho jak stari grajcar (Dl. Lúka BAR) - veľmi dobre; pes psa pozná (Rim. Píla RS) - zlý človek pozná seberovného; ftedi ce poznaju, ket ci dobre idze, ket plano, ta ftedi na tebe aňi pez ňezabreše (Markušovce SNV) - v núdzi ťažko nájdeš pomoc; šag ju poznaju cale kasarňe (V. Šariš PRE) - o nemravnej žene
3. rozlišovať, rozoznávať niekoho: Že aj ket pez dobri, bo pozna dzeci, aľe že ho ukušil (Brezina TRB)
4. pozorovaním zisťovať, rozoznávať, vidieť niečo: Bola taká hustá hmla, že som vuobedz ňepoznau̯, ďe som (Valča MAR); Tag in posťeľ spraviľi, rozobraľi, aľe tak, abi to ňebolo poznať (Lišov KRU); Nepoznaď na ťebe, že bi si búl chorí (Revúčka REV); Vóbec som ňepoznala ňišt pre_cebú (Chocholná TRČ)
5. byť (zreteľne) viditeľný, rozoznateľný: Tam sa ešťe aj ňeská poznaď brázdi (Podkonice BB); F Sáse na Hradžišču ešče poznač fundamenti po zámku (Rybník REV); Jag_e ľen uťešené to čačíčie, pozna_dže už_e jar! (Čičmany ŽIL); Dali trochu oleja, jakísik kúšček handri a zavázali a ráno povídali: „No to zajtrá nebude aňi poznat“ (Rača BRA); No ta teras toto ňepoznac, teraz narośňe trava (Baldovce LVO); Na vierbe uš poznadz ľetorosti (Hrabkov PRE); Potrepalo mu tag ruku, že išče i teraz mu poznac, take, ja_kebi mu ľem porubal na verchu (Brezina TRB)
6. (s predl. za) zried. považovať, pokladať niekoho za niekoho: Mi ho poznaľi za druheho človeka (Fintice PRE)

poznať dok.
1. rozpoznať, spoznať niekoho al. niečo známe: Hňe_com ích poznala, aľe som sa ňezastavila, ľen som sa ím f chuodzi privrävela (Mokraď DK); Ke_dza nama (za uhliarmi) prišli ženi, tag náz ňemohli poznať (Tek. Breznica NB); Ra_sa tag dopiľi na jednej zábave, že jeden druhího ňepoznau̯ (Detva ZVO); A poznal si mne? (Revúca); Ón ma ňepoznal, ale ona to zbadala (Chocholná TRČ); Voják sa ho pítau̯, že či bi Jozefa císara poznau̯ (Brodské SKA); Ten sedzmi zbojňig ju poznal (Vydrník SNV); A ja kukam, aňi som ce ňepoznala po hlaśe (Fintice PRE); Išľi do chiži, ňidž ňehutoreľi, žebi jih ňepoznaľi (Rankovce KOŠ); poznat po hlase, po chódzi, po kroku (Lukáčovce HLO)
F. gazdu poznat po lichve (Bošáca TRČ) - podľa toho, ako je opatrený dobytok; gazdu poznac po dvore a gazdiňu po komore (Žakarovce GEL), gazdu poznat po strese a gazdinú po scene (Bošáca TRČ) - podľa výsledkov ich práce; poznadz ho po fajce (Niž. Kamenica KOŠ), aňi po fajce śe ňeda poznac (Hatalov MCH) - podľa výzoru; ňigdi ženskéj ňepoznal (Bošáca TRČ) - ešte nemal pohlavný styk, je panic; tak ťa zvalchujen, že ťa aňi vlasná maťi ňepozná (Návojovce TOP) - veľmi ťa zbijem; keť to zješ, poznáš starého oca (Dunajov KNM) - povzbudenie (obyč. dieťaťu), aby dobre jedlo
2. zbadať, zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: Nu ho potom ukántrila (dieťa) a ešťe fše nosila zo dva tížňe hlauňicu na bruchu, abi to tak sa hňeď ňepoznalo, že už ňije je hrubá (Žaškov DK); Ona to poznau̯a, ona biu̯a tak chitrá (Záh. Bystrica BRA); Nakolko som poznal, ňemá k tomu chuci (Bošáca TRČ); Už vec poznaľi, že to ľem taku župu obľekla služňica za straška (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. rozlíšiť, odlíšiť, rozoznať: Ťäšie je dakedi poznať praudu ako ňepraudu (Jasenová DK); Smreg jesto dvojmí - jeden je čisto červenuo drevo a jeden čisto bielo, aľe odvonku to ňepozná (Blatnica MAR); Ja̋ podle kvari poznám strom (Nandraž REV); Polla letu poznáš ftákov (Val. Belá PDZ); Suchá bieta sa pozná podla seménka, rostává ve žňách (Kunov SEN); Vežňeme farbu, či červenu, či žeľenu, a ih (kurence) ofarbime, žebi zme ich poznaľi (Kokšov-Bakša KOŠ)

poznať sa nedok. byť známy s niekým (i vzájomne): Hajňika maľi takého, čuo sa poznaľi s ňim (Liesek TRS); A kot sa stretňeme, aňi sa už dobre ňepoznáme (Lešť MK); Já sem išu̯a ge starému, lebo mi zme sa s ňima poznali (Rača BRA); Som śe z ňim dobre poznal, bo na baňi zme spolu robeľi (Gelnica); Bul zo mnu poznati (Zámutov VRN)
F. kec_ca najeduje, tak sa ňepozná (Návojovce TOP) - stráca nad sebou kontrolu

poznať sa dok. zoznámiť sa s niekým, spoznať sa: Moja manželka bola u statkára, tam som sa s ňou poznau̯ (Parížovce LM); Bívali Opoňici, tam zme sa poznali (Súlovce TOP)

poznať dk
1. čo zmyslovým vnímaním a myslením získať príslušnú predstavu, názor, znalosť: nechlub se mudri w mudrosti swe, ani silni w sile sweg, ale w tom se chlub, abi si poznal, že ya sem Bohem twim (TC 1631); a tak (prešovský mešťan) svet zanechal, Bohu se v moc oddal, korunu života neomylne poznal, neb svúj kríž litoval (ASL 1687); (Gejza) prawu wiru poznal a sam zgewne wjhlasuwal (Káz 18. st)
2. koho, čo (po čom, z čoho) uvedomiť si, rozoznať niekoho al. niečo známeho, spoznať: ktoz prodanu wiecz pozna, ten ma po prawie swiedssiti wiecz prodanu, kdyz on geho zlodiey pozna anebo opowi, tak by to mohl prowesti, lecz by to miel na to zwlasstni swiedomi, kdez gest to prodal (ŽK 1473); potom po niekterom czase wypožiczala zasse tu motiku Barbierka od mogey zeny, kteru motiku Lutočka poznal y wzal (P. ĽUPČA 1582); slissal sem hlas wolagice od Zachara Gombara nebo geho po recžy poznal (KRUPINA 1643); mnohy zna gjneho, než sebe sameho do konce nechce poznat (BV 1652); swedek obdjalecz utjekagyczich widjel y trech slobodnyku krakowanskich s flintamj poznal (VESELÉ 1748); prwssu pak protesstatiu sam pan Porubsky Paulus napisal mogim menem, ale my gu kazal prepysat, aby mu ruku nepoznaly (s. l. 1749); Makárius Alexandrinsky sedyel a ku ssčipany komarum se odewzdal, ktery geho tak zranili, že za malomocneho držan a z rečy toliko poznan byl (PeP 1770); Martin napredku zub nema, pre ktery w rečy se poznat muže (Kur 1784-90); kteri kun se wodu ochwaty, poznass po teh dirkach v chripi, že mu nimi woda pugde (RG 18. st); dolu, dolu, ku Dunaju, kdze nas ludze nepoznaju (PV 18. st)
F. jelena po rohách, medveda po nohách snadno poznátí múžeš (BV 1652); poznať wlka po srsti, ptaka po péri, hrnecz z črepu a čloweka po reči (SiN 1678) vtáka poznáš po perí a človeka po reči; dobrý prjtel poznan bywa, kdy se suženj ozywa (SiN 1678) v núdzi poznáš priateľa
3. koho, čo zoznámiť sa, oboznámiť sa s niekým, s niečím: hodnu a užytecžnu wecz uznawal sem biti, abich wam učinil znamost, skrze kteru bi ste mohli poznati prawich služebnikow a učitelow (TC 1631); a poznal Kayn manželku svú (KB 1757); bodaj som ťa bola nikdy nepoznala, než bych ja pre teba tú ťažkosť trpela! (AD 1786); ponewadž (Boh) bere y takowe ditky, ktere gesste anj toho sweta nepoznalj (CS 18. st)
4. čo (z čoho, na kom, po čom) zbadať, pobadať, zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom: když pak wlchkosti kvasnice panugj w tele, neywice po kuži černe to pozneg (MBF 1721); po skutku tyelesnom v pgaty mesgacz poznala si na sebe, že si tyarsena (VELIČNÁ 1724); ale srdco w člowekowi poznáss z obličege, když ge srdco pri zarmutku, twár se mu nesmege (GV 1755); takowy običag magu hrissnici, že sa wiceg pokuty aneb potrestani obawagu nežli hrichu, poznati to mužeme hnedky na Adamowy, prwnem nassem otcowy (MS 1758); astrolabium: nastrog, s kterého pohnuti hwezd poznati sa može (KS 1763); (Sigismundus Majtheny) uznawa, že najmenssie znamenje uderenja nyepoznal (PRIEVIDZA 1768); wogák gak poznal, že tak ukrutny učynek spáchala, y s prisahu doswedčil, že nikdy w také manželstwo newstúpy (PeP 1770)
5. čo (o pocitoch, chorobách ap.) okúsiť, zakúsiť, pocítiť niečo: lásku od ní (dievčaťa) jak sem poznal, pravice svej sem jí podal (ASL 1603-04), Daniel musj wiznat, že sem gemu po dwanaczt y po cztrnaczt tallerov posielal, zimy, hladu w sskolach zadneho nepoznal (PREŠOV 1666); (mládenec) swu mizerigu a býdu poznal, swúg ssibalski žiwot oplakáwal (VP 1764)
6. koho, čo (za čo) uznať niekoho, niečo (za niečo): ktere sukna poznagu (majstri) dobre byt, magu gich znamenim cechownim wedle obiczege ginih czechov prorazit (CA 1675); každy kundssoft, ktery z pečadu magistratsku poznamenany a potwrděny neny, za neplatny poznán bude (NJ 1785-88)
7. čo (na koho) (rečou) vyznať, vypovedať: tehda my wssitka rada prosili sme Brssneka y dali sme gemv k wierze dussy, poznal-ly to Petrass na Mikolasse, czili nicz (ŽK 1453); Stephan Oczenass poznal pod prysahu, ze jsem svu ruku pomohl czytat penyze za ten sseffran Yamrichowy (RYBANY 1548 SLL); przi tem bylo spominano, zeby ta zeme ku kostelu przisluchala, ale swedomy poznalo, y ze do ney kostel nikdy nicz nemel, ani ma (P. ĽUPČA 1549); Martyn Hryieh, poddany pana Zayho w Krasnej Wsy, poznal pod prysahow, že czo se dotycže nyeyakoweg Cžerwyenkoweg studnycze, ze tu kopanyczu pozywa neyaky Martyn Petyowsky de Petyowky (MOTEŠICE 1569); -ávať ndk k 1: hrjchy swe poznawam, gichž srdečne ljtugj (PoP 1723-24); ani dobrich weci, ktere ze sebu slepota telesna donassa, nepoznawass (MS 1758); zagiste swaty w nebi poznáwagú dokonále práwdu (BlR 18. st); k 2: ay wůl a osel poznawa gesle pana sweho (KK 1709); a tak každy ze zastawy monarchu poznawa (GŠ 1758); tych ospalich probudim, když gim predstawim welike sskody, drza se oni gam, do kterych ackolwek snadno padagu, wssak sweho padu nepoznawagu (MS 1758); gako to muže byt, nebo ona (Panna Mária) muže nepoznáwa (WP 1768); k 3: to, čo dobrého a tebe milého gest, gsem poznáwal (ŽP 1788); k 4: ale kdiž by byl deň, nemohli zem widěti, ale něgaky zátok poznáwali, že má breh (KB 1756); segullum: zlatá žila w zemi, s kterég poznáwagú rudárj, zdaliž gest ruda w ny (KS 1763); k 5: sentio: cýtjm, poznáwám (CL 1777); k 6: spitugem ya se tobe, mily Andras, gezcly chcess poznawaty tuto poctiwu dewečku gmenem Annu za twogu prawu a wernu manzelku; y tebe Pan Búh tez plodem ziwota aneb timto ditatkem pozehnaty rácil, za dar bozy to poznawaty mass (AgS 1708); mi tebe za krale sweho, mesiasse poslaneho, poznawame (KK 1709); recusare judicem: ňekterého za rychtára nechťeti poznáwati (KS 1763); poznať sa
1. zoznámiť sa navzájom: ach, škoda nastokrát, že sme sa poznali (AD 18. st)
2. k čomu doznať sa, priznať sa k niečomu; bvde-li czlowiek obzalowan o dlhy a gestli se k tomv pozna, tedy ma platiti we cztrnasti dnech (ŽK 1473); našli dwe dosky, kterymy lowia riby, a geden sak a k tomu se poznal Petraš z Malej Wiesky, zeby to geho byl sak (KREMNICA 1577 E)
3. k čomu prihlásiť sa k niečomu: dokud silu i mladosť máš, k práci se sám pilně poznáš (RL 1641); -ávať sa ndk
1. k 1: haec inter nos nuperia notitia admodum est: nedáwnó počali sme se poznáwati geden z druhym (KS 1763)
2. stávať sa známym: notesco: do známosti pricházám, poznáwám se (KS 1763); (chlapec) kdekolwek prissél, poznáwal se (PT 1778)
F. si vis nosse hominem, qualis fit perspice amicos: po prjtelstwj se poznawa, gaky ktery člowek bywa v núdzi poznáš priateľa; ex verbis fatuus pulsu cognoscitur olla: hrnec ze zwuku se poznawa, blazen ze slow se znati dawa každého poznávaš podľa jeho vlastného prejavu; vtáka poznáš po perí, človeka po reči (Se 18. st)
P. atpn Poznan (v Honte 1248, 1258 CDSl)

poznať ndk
1. čo mať na základe skúsenosti zodpovedajúcu predstavu, vedomosti o niečom: nepochybujeme, že pan milostivy včil najlepšie pozna, prečo a pre kterych ludi nielen ulica, ale temer cele mestečko na skazu ide (PÚCHOV 1744 LP); herbas nosse: poznati bylini (KS 1763)
2. koho stýkať sa dôverne, intímne s nej. osobou druhého pohlavia: kterak bych ya tu matkú byla, ya nikdy muže nepoznala (CC 1655); wsseckich zabite a pomordugte, y ženy, ktere poznali mužow, zasskrtte (MS 1758)
3. koho (obyč. v zápore) hlásiť sa, priznávať sa k niekomu: any ho nechcem poznat (KRUPINA 18. st)
4. neosob čo (z čoho) vidieť, badať, pozorovať niečo; byť zreteľne viditeľný, rozoznateľný: yako se to muoze poznat z regestow frumentariusowjch (TRENČÍN 1653); o, můg Dawide, z oču twých tulawých poznat, čo gsy w srdcý nosil (SK 1697); takže prawy (svedok), že gesste y wrbinu poznat, kade woda tjekawala (DULICE 1726); (abatiša) ze zubov juž aňi koreňuv nemela, to bilo poznaťi, kdiž sa usmívala (BR 1785); poznat, že wass mister gest podobnj celnim a hrissnikum, ponewadž se s nimj obira (CS 18. st)