Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ostrý

I. príd.

1. majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap., op. tupý: o. nôž, o-á sekera, žiletka; o. okraj

2. majúci hrot al. podobný hrotu, špicatý, končistý, op. tupý: o. zobák, nos, o. končiar; o-á zákruta; geom. o. uhol menší ako pravý a väčší ako nulový

3. majúci drsný, hranatý povrch: o. kameň, úlomok, piesok, o-á kefka

4. (o náboji) majúci prieraznú strelu, op. slepý: o-é strelivo

5. (o zvuku) prenikavo (nepríjemne) znejúci: o. hvizd

6. silno pôsobiaci na zmysly: o-á vôňa, chuť prenikavá; o-á paprika štipľavá; o-á bolesť, o. vzduch, o-é svetlo

7. (o zmysloch) bystrý, prenikavý, výborný: o. zrak, o. rozum

8. intenzívny, silný, prudký: nasadiť o-é tempo, o. tréning

9. vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry, op. mierny, jemný: o. protest, o-á kritika; o. štrajk, op. výstražný; o. režim dňa; o. vtip presahujúci dané (spoloč.) medze

10. výrazný, jasný, zreteľný: o-é črty tváre, o. tieň, o. protiklad;

na ostro → naostro;

ostro prísl.: o. nabrúsený, zastrúhaný; o. znieť, voňať, vidieť, o. trénovať, protestovať; o. sledovať niečo prísne; o. sa črtať;

ostrosť -i ž.

II. ostré s. hovor. pálenka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ostrý; ostro prísl.; ostrosť ‑i ‑í ž.; ostré ‑ého s.

naostro, pís. i na ostro prísl.


ostro 2. st. -rejšie prísl.

naostro, pís. i na ostro prísl. 1. v spojení strieľať, streľba naostro ▶ ostrými nábojmi: A strieľali, ničomníci, naostro, takže zabili mladých nevinných ľudí. [K. Lászlová]; Vydal [veliteľ] rozkaz, aby vojaci v prípade provokácií strieľali naostro. [Sme 1996]
2. ▶ do stavu ostrosti, s nabrúsenou reznou plochou; syn. ostro, doostra: na ostro nabrúsiť háčik na ryby; Furmanské kone museli byť okované naostro, aby si nedolámali nohy. [L. Ťažký]
3. ▶ do špicatého tvaru, s ostrým, zahroteným zakončením; syn. došpicata: n. zastrúhaná ceruzka
4. zastaráv. ▶ prísnym spôsobom, ostro, nakrátko: Veliteľ, hoci je to ináč fajnový človek, v kasárňach to drží naostro. [V. Šikula]
5. ▶ priamo, (bez prípravy) pri činnosti vyžadujúcej si zvyčajne dlhší nácvik, opakované skúšanie: robiť, filmovať na ostro; končí sa príprava, pôjdeme už n.; Skúška trvala 20 minút, potom nastúpili sólisti a išli sme naostro. [Š. Luby]
6. ▶ v reálnych podmienkach, s priamou účasťou, skutočne: odborári začali na ostro štrajkovať; túži prežiť veľké románové dobrodružstvo aj n.; Osud, ktorý sa nedá zmyť, vygumovať, všetko bude naostro. [D. Hevier]; Nikdy ju [mamu] nevidel naostro, zažratú v akcii, rozhádanú a strapatú. [P. Vilikovský]
7. slang. v spojení chodiť, ísť naostrobez spodnej bielizne, obyč. nohavičiek: Kráska sa už niekoľkokrát objavila na verejnosti naostro! [NČ 2010]
8. expr. i publ. ▶ (obyč. o uloženom treste) s platnosťou bez podmienok, nepodmienečne; syn. natvrdo: odkrútil si v krimináli rok naostro [Slo 2010]; Pri odhalení v Turecku by šofér dostal niekoľko rokov naostro. [Pd 2010]


ostro 2. st. -rejšie prísl. 1. ▶ do stavu ostrosti, s nabrúsenou reznou plochou; syn. naostro: o. nabrúsený nôž, nástroj, meč
2. ▶ do špicatého tvaru, s ostrým, zahroteným zakončením: o. zastrúhaná ceruza
3. ▶ majúc ostré zakončenie podobné hrotu: o. zakončené listy; o. zahrotené nechty
4. ▶ vyznačujúc sa prísnosťou, razantnosťou: o. formulovaný list; o. na mňa pozrel; voči obvineniam sa o. ohradil; o. nesúhlasili s vojnou, s jeho názorom; o. protestujem proti týmto nepravdivým tvrdeniam
5.veľmi prísne, neúprosne: o. strážená väznica, hranica; naša krajina bude ostrejšie sledovaná
6. ▶ zrakom dobre, jasne vnímajúc, zreteľne rozoznávajúc: nevidím o. do diaľky
7. ▶ pôsobiac nápadne, výrazne, intenzívne na zrak (farbou, obrysmi a pod.): o. črtané postavy; o. rezaná tvár; o. zelená farba; o. červené pery; o. ohraničené škvrny na listoch; o. osvetlené javisko; centrum o. kontrastuje s chatrnými domčekmi na periférii
8. ▶ (o jedle) majúc výraznú, dráždivú chuť spojenú s pocitom pálenia, štipľavo, korenisto: o. korenená polievka; o. dochutená klobása
9. ▶ prechádzajúc vnútorným, kratším oblúkom, pod uhlom menším ako 90 stupňov: o. rezať zákruty
10.nepríjemne znejúc, prenikavo: o. zahvízdal

-ro/121946±163 4.14: adverbiá 1. st. 51788 čoskoro/16893 neskoro/9870 skoro/9435 ostro/4352 chytro/2217 múdro/1324 jaro/1116 priskoro/977 nadobro/852 modro/839 štedro/751 príkro/459 napochytro/387 (23/2316)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

porov. aj ostrý 1

2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato končisto končito hrotito hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostro našpicato nakončisto nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostra došpicata dokončista dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

porov. aj ostrý 2

3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavo korenito korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

porov. aj ostrý 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavo jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

5. s veľkou intenzitou • silno intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostro naplno: začali naostro, naplno trénovaťprudko rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne prísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkro strmo strohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodne rázne energicky rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

porov. aj ostrý 3

7. nápadne sa prejavujúc • výrazne jasne zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividne viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostro zostra tvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisne exemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

porov. aj prísny

2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresne striktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmerane chladne chladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivo stroho rezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivo nevľúdne sucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkro ostro zostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhle rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciarázne razantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilno vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkom hupky strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtom zhurta hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmo valom (Hviezdoslav, Tajovský)

porov. aj prudký 1

2. s veľkým sklonom • strmo príkro ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmo príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodne rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostro zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušne explozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivo šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtom zhurta hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

porov. aj prudký 2


rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cesturýchlo bodro bystro vrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postelečulo pohyblivo sviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavicesvižne svižko hybko krepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch horezastaráv. reznonár. ražno (F. Hečko, Urbánek)

porov. aj rezký 1

2. s rozhodnosťou, s dôrazom: rázne rozhodne energicky rezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzkedôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy

3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvo sviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežoostrozastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor

4. p. zľahka 4


rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázne energicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevne odhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudko ostro rezko strmo tvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútne kategoricky nekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • iste isto istotne naisto dozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozaj určite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochyby nepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetón betónovofraz.: bez debaty stoj čo stoj čo by čo bolo za každú cenusubšt.: stopro • nastopro


strmo 1. s ostrým sklonom, takmer zvislo smerom hore al. dolu • prudko ostro príkro: chodník strmo, prudko klesá k rieke; lietadlo ostro, príkro stúpazastar. zrázne

2. s veľkou silou, intenzitou • rázne prudko silne silno: strmo, rázne sa prechádzal po izbe; prudko, silno zabuchol dvereostro zostra: ostro, zostra zaklopal na oblok

3. prejavujúc ráznosť, rozhodnosť • rázne: strmo, rázne odpovedať na otázkyostro zostra príkro: ostro, zostra, príkro sa pozrel na synarozhodne energicky rezolútne: rozhodne, energicky, rezolútne požiadal o ospravedlneniestroho: stroho zaveliť na odchodprudkoexpr. britko: prudko, britko zareagovať na nevhodnú poznámku


špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicata našpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palicekončito končisto dokončita dokončista nakončito nakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrdeostro naostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčítenko natenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

porov. aj špicatý


tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajciatuho natuho dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsno drsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadliostro rázne rozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárovprísne príkro neprístupne stroho sucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdravodmerane chladne chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • kruto nemilosrdne hrubo surovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciubezcitne bezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

porov. aj tvrdý 3

4. p. tuho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ostro prísl.

1. s ostrím, s ostrou hranou: o. nabrúsený nôž;

2. končito, s končitým hrotom; v ostrom uhle: o. zahrotený; Z oboch strán sa ostro zbiehali lesy k veľkému potoku. (Bedn.); o. zastrúhané palisády (Vaj.);

3. (o chuti) tuho, prenikavo: o. páchnuť, voňať;

4. (o zvuku) prenikavo, silne, nepríjemne na počutie: o. zapískať, zahvízdať; hlas znie ostrejšie (Kuk.);

5. (o pohľade) uprene, odmerane, skúmavo: o. hľadieť, pozerať, pozrieť do očí, na niekoho;

6. jasne, zreteľne, výrazne: o. kontrastovať; Skutočnosť jej teraz ostro načrtáva ich prehnanosť. (Al.)

7. prísne, rázne, energicky, príkro: o. sa opýtať, vyčítať, povedať; (Konduktor) sa ostro vyrútil na nejakého úbožiaka. (Letz)

8. rýchle, náhle, prudko: Vlak ostro pribrzdil. (Min.)

9. silne, mocne: Ilčíčky dotkli sa (surovosti) a prenikli ju ostro. (Urb.) Dnes bude slniečko ostro pripekať. (Jil.)

10. s ostrým nábojom: o. nabitá zbraň

ostro prísl.
1. s nabrúseným ostrím, s ostrou hranou, naostro
L. ostro podkúvať (Priekopa MAR) - pribiť koňovi podkovu s ostrými klincami (na zimu)
2. prísne, tvrdo: Tí žandári, tí teda ostro začaľi (Ležiachov MAR); Ho ostro potrestal (V. Šariš PRE)

ostro, ostre p. ostrý

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OSTRO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
MOLDAVA NAD BODVOU, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

Priezvisko OSTRÓ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

obetí, ostro odsudzuje obťažovanie des victimes, condamne fermement le harcèlement
ostro kritizuje všetky aspekty critique vivement tous les aspects
ostro odsudzuje násilie, ktoré condamne fermement les violences qui
rodine obetí, ostro odsudzuje la famille des victimes, condamne fermement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu