lešenie s.
1. csl drevená alebo kovová konštrukcia umožňujúca na stavbách pracovať vo výške: Ľepšie son sa rozhľaďeu̯ a voľáko son sa dostau̯ medzi ľešeňíkou, čo robiľi ľešeňia, roštovaňia (V. Lom MK); Urobilo sa lešeňie, lebo to bola už víška a tak sa to vihadzuvalo (V. Maňa VRB); Murári postavili lešeňie, abi mohli okožuvaťi dom (Návojovce TOP); Murarom spadlo ľeśeňe, ta dluho ňemohľi robic (Soľ VRN)
2. povalová konštrukcia v stodole: F stodole buli prírebrá, lešení, stúpi, naprostrítku humno, dvoje vrátá a šecko to stáu̯o na grunfešte (Turá Lúka MYJ); Seno a jatelina sa dávau̯o na lešeňí, starí ludé temu ríkali patra (Hlboké SEN); ľešeňié (Kolárovice BYT); lešeňié (Bošáca TRČ)
3. regálová polica na uskladňovanie ovocia: Ve sklepie sme mieli postavené také lešeňí (Kunov SEN)