klebetný príd. kt. rád klebetí; ohováračský: k-á žena
● mať k. jazyk šíriť klebety;
klebetnosť -i ž.
klebetný -ná -né 2. st. -nejší príd.
klebetný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ ktorý obľubuje, šíri klebety, neoverené, nepresné informácie, obyč. hanlivého charakteru; ktorý rád klebetí: klebetná susedka; veľmi klebetné priateľky; klebetné médiá; klebetní ľudia si témy na ohováranie vždy nájdu; klebetné mestečko v ktorom sa veľa klebetí; chlapi sú niekedy klebetnejší ako ženy; Nie som klebetný. Neklebetím, Vilmuška. [V. Šikula] 2. ▶ založený na klebetách; charakteristický pre klebety: klebetné články; klebetné reči; čitatelia klebetných stĺpikov; rozprávať klebetným tónom ◘ fraz. zvedavý ako klebetná baba veľmi zvedavý; klebetné jazyky klebetní ľudia; mať klebetný jazyk klebetiť, šíriť klebety
klebetný ktorý rád klebetí; ktorý robí klebety, úmyselne niekoho očierňuje; svedčiaci o tom • klebetnícky: klebetný, klebetnícky chlap • zried. klebetársky (Sládkovič, F. Kráľ) • ohováračský • hovor. zastar. ohováračný: ohováračská, ohováračná kampaň • hovor. pletkársky • pejor.: jazyčnatý • jazyčný: pletkárske, jazyčnaté, jazyčné dedinčanky • pejor. nactiutŕhačský • zried.: utŕhačský • utŕhačný (poškodzujúci česť): nactiutŕhačskí intrigáni; nactiutŕhačské, utŕhačské, utŕhačné reči
klebetný príd. ktorý robí al. roznáša klebety: k. človek, k-á baba; k-é jazyky o ľuďoch, ktorí veľa klebetia;
klebetnosť, -ti ž. záľuba v ohováraní, v klebetách
chlebetný p. klebetný
klebetný príd. (chlebetní) strsl, zsl ktorý robí al. rozširuje klebety: Mara je velice klebetná žena! (Vištuk MOD); klebetní (Bobrovec LM); chlebetní človek (Hor. Lehota DK) L. kľebetná baba (Blatnica MAR) - používa sa na označenie muža, ktorý rád rozpráva o druhých F. bodaj tot tvoj klebetní jezik skazu zvel! (Kameňany REV) - zakliatie klebetnici
klebetný p. klebeta