Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chápať1 -e -u nedok.

1. prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť, uvedomovať si; ponímať: rýchlo, správne ch.; ch. význam slova; nech-m, čo tým myslíš neviem; ch-l to ako kritiku

2. mať porozumenie: ch. ľudí, ch. ťažkosti


chopiť dok. kniž. chytiť (význ. 1), uchopiť, vziať: ch. za ruku, za plece;

nedok. chápať2 -e -u

// chopiť sa dok.

1. chytiť sa, lapiť sa: ch. sa zbrane

2. využiť vo svoj prospech, zmocniť sa: ch. sa príležitosti, pomocnej ruky; ch. sa moci

3. začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce; ch. sa velenia;

nedok. chápať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chápať ‑e ‑u nedok. (chytať); chápať sa
chápať ‑e ‑u nedok. (rozumieť)

chápať -pe -pu cháp! -pal -puc/-pajúc -pajúci -paný -panie nedok.


chápať sa -pu sa -pte sa! -pali sa -puc sa/-pajúc sa -pajúci sa -panie sa nedok.

chápanie -nia s. 1. ▶ spôsob nazerania na vec, jav al. skutočnosť; syn. ponímanie, pochopenie, nazeranie: tradičné, rozdielne ch. sveta; zjednodušené ch. pojmov; kresťanské ch. života, jeho etiky; súčasné ch. ľudských práv; správne, nesprávne ch. učiva, termínu; užšie a širšie ch. problému; Aristotelovo ch. vzťahu jednotlivca a spoločnosti; došlo k zmene, k posunu v chápaní dobra a zla
2. psych. schopnosť vcítiť sa a spoločne prežívať; syn. empatia: ch. sa rodí z počúvania; ichápať1


chápať sa1 -pu sa chápte sa! -pali sa -puc sa/-pajúc sa -puci sa/-pajúci sa -panie sa nedok. ▶ prejavovať si navzájom uznanlivý postoj; mať porozumenie, pochopenie jeden k druhému: Ak by sa [predstavitelia latinskej a byzantskej kultúry] lepšie vzájomne chápali, bolo by tu istotne menej strachu. [Pt 2001]; Treba vyvinúť veľké úsilie, aby sa ľudia navzájom chápali, poznali a mali citlivé svedomie. [LT 2001]dok.pochopiť sa


chápať sa2 -pe sa -pu sa cháp sa! -pal sa -puc sa/-pajúc sa -puci sa/-pajúci sa -panie sa nedok. zried. (čoho) 1. ▶ začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho, chytať sa niečoho: ch. sa varenia; ch. sa roboty, remesla; ch. sa iniciatívy
2. ▶ využívať vo svoj prospech; syn. ujímať sa: chápal sa každej príležitosti niečo si zarobiť; chápala sa aj poslednej nádeje
dok.chopiť sa


chápať1 -pe -pu cháp! -pal -puc/-pajúc -puci/-pajúci -paný -panie nedok. 1. (čo, koho; s vedľajšou vetou) ▶ prichádzať na zmysel niečoho, ponímať; rozumieť niekomu, niečomu; považovať, pokladať za niekoho, za niečo: ch. význam, zmysel slova; ťažko, pomaly chápe; ch. niečo správne, odlišne, doslovne, rozdielne; vôbec nechápem, čo tým myslíš; život chápe ako boj; nemožno to ch. ako niečo definitívne; smrť chápaná ako súčasť života; Štúra nemožno chápať len ako okrajového básnika. [KS 1997]; Mnoho vecí, čo som kedysi nechápala, až teraz začínam chápať. [VNK 2000]; Pod pojmom marketing sa chápe stále širšie spektrum činností podnikov. [Pt 2001]
2. (koho, čo; s vedľajšou vetou) ▶ prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu; mať porozumenie, pochopenie pre niekoho, pre niečo: nie každý ťa bude ch.; môže ma milovať, ale nemôže ma ch.; ona ma vypočuje, poľutuje, jednoducho chápe; ch. niečie ťažkosti, rastúce obavy; musíme sa vzájomne lepšie ch.; chápeš, že som nemohol konať ináč?
dok.pochopiť


chápať2 -pe -pu cháp! -pal -puc/-pajúc -puci/-pajúci -panie nedok. kniž. zried. (koho za čo; čo) ▶ rýchlo, náhlivo brať do ruky al. do rúk; zmocňovať sa niekoho, niečoho, chytať: pevne ju chápe za plece; netvor driape, chápe všetkodok.chopiť


chopiť -pí -pia chop! -pil -piac -penie dok. kniž. (koho za čo; čo) ▶ vziať do ruky al. do rúk, uchopiť, chytiť: ch. priateľa za plece; ch. ruku dieťaťa; pren. V druhej časti sme chopili opraty stretnutia do vlastných rúk a zasadili súperovi tri ďalšie údery. [VNK 2002]dok.chápať2


chopiť sa -pí sa -pia sa chop sa! -pil sa -piac sa -penie sa dok. kniž. al. publ. 1. (koho, čoho) ▶ vziať do ruky, chytiť: otec sa chopil sekery a kálal drevo; stráž, chopte sa ho! berte ho!; ch. sa lopaty začať manuálne pracovať; Nalial doplna a chopil sa svojho pohárika. [P. Jaroš]; Rovnako sa chopili nástrojov na odpratanie snehu. [Vč 1982]
2. (čoho) ▶ začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: ch. sa práce začať pracovať; ch. sa vedenia podniku; nebuďte pasívni a chopte sa iniciatívy; chopil sa svojej úlohy otca
3. (čoho) ▶ poradiť si s niečím a využiť vo svoj prospech; syn. ujať sa: ch. sa výzvy, nápadu; ch. sa nečakanej príležitosti; chopila sa pomocnej ruky; chopili sa možností, ktorú ponúkal projekt; Má šancu vo voľbách zvíťaziť a chopiť sa moci. [Sme 1997]
fraz. chopiť sa kormidla a) dostať sa k moci b) dostať sa na čelo, do vedenia; chopiť sa pera začať písať (profesionálne, ako spisovateľ); chopiť sa rozumu prísť na dobrú myšlienku, vymyslieť niečo; chopiť sa zbrane začať bojovať
dok.chápať sa2

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať lapať schytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habať chabrať chmátať chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabať škriabať driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať odberať odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovať kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať dostávať poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať si vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbrať vykladať si vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieť nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

p. aj koncipovať

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľať rozmýšľať zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovať rozhutovať prehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbať filozofovať rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zreteli mať na pamäti pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriť zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieť chápať mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladať počítať rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniť mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovať zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať sa mať domnienku byť v domnienke nazdať sa nazdávať sa predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávouexpr.: zháňať sa honiť sa hnať sa naháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérouexpr.: driapať sa hrabať sa škrabať sa škriabať sa chabrať sa chamrať sa chamriť sa chamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedeníexpr.: chápať sa chapkať sanár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikdepejor. chamtiť (sa) lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

p. aj usilovať sa, túžiť


rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbrať vykladať si vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumenie mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa2 1, 2


usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každémuvyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvýpričiňovať sa pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov haváriehorliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokroknamáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazilihľadieť dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržalchlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdviholexpr.: pechoriť sa pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávouchápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádzapokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problémnár. drcoliť sa

2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činíoháňať sa obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinuexpr.: zvŕtať sa obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracaťchlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládalkraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravianár. uvíjať sa (Dobšinský)


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládať zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný dokázať vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuť potrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vnímať prijímať v podobe vnemov • chápať pozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvieratkniž.: postihovať ponímaťodb.: apercipovať percipovať: veci postihoval určitým spôsobomcítiť preciťovať prežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chápať sa, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (koho) zmocňovať sa, využívať niečo vo svoj prospech: ch. sa návrhu, príležitosti, nádeje; ch. sa niečoho oboma rukami; ch. sa pomocnej ruky; ch. sa moci;

2. (čoho, zried. i do čoho) začínať nejakú činnosť, púšťať sa do niečoho, dávať sa, chytať sa do niečoho: ch. sa práce, diela, ch. sa remesla, ch. sa zodpovednej úlohy; ch. sa velenia, iniciatívy; Žene sa ťažká práca nedovoľuje ani vtedy, keď sa sama do nej chápe. (Heč.)

ch. sa zbrane dávať sa do boja; ch. sa pera začínať písať (ako spisovateľ);

3. usilovať sa o niečo, pechoriť sa: ch. sa k životu, ch. sa dopredu; Ako strom, keď nepríde naň vlaha. Živorí, chápe sa a napokon predsa len uschne. (Kuk.) Chápal sa, že si sadne. (Jégé);

dok. k 1, 2 chopiť sa


chápať1, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (čo) prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť niečomu, uvedomovať si, ponímať: ťažko, pomaly, rýchlo ch.; dobre, zle, správne ch.; ch. zmysel, význam niečoho; ch. svoje povinnosti, úlohy, ch. život; správne chápaný problém; nechápem, čo tým myslíš;

2. (koho) rozumieť niekomu, mať porozumenie pre niekoho: ch. ľudí, ja ťa plne chápem;

dok. pochopiť


chápať2 p. chopiť


chopiť, -í, -ia dok. (koho za čo) chytiť, uchopiť, vziať, lapiť: ch. niekoho za ruku, za plece, za rameno;

nedok. chápať2, -e, -u

|| chopiť sa

1. (čoho, koho) vziať do ruky, chytiť, lapiť: Chlapci sa chopili tetkiných rúk. (Zgur.) Vojaci, chopte sa ho! (Karv.)

2. (čoho) zmocniť sa, využiť niečo vo svoj prospech: ch. sa návrhu, príležitosti; ch. sa niečoho oboma rukami; ch. sa pomocnej ruky, ch. sa moci;

3. čoho začať nejakú činnosť, pustiť sa do niečoho, dať sa, chytiť sa do niečoho: ch. sa práce, diela, ch. sa remesla, ch. sa zodpovednej úlohy; ch. sa velenia; ch. sa iniciatívy začať iniciatívne konať

ch. sa zbrane dať sa do boja; ch. sa pera začať písať (ako spisovateľ);

nedok. k 2, 3 chápať sa

chápať nedok. jstrsl, zsl, šar vnímať, uvedomovať si: Tot chlapec skoro chápe (Rochovce ROŽ); Uš som chápal, že daš postrialel (Revúca); Má visoké čeu̯o, bude dobre chápat (Jablonové MAL); Je ešťe malá, ňechápe to, ale až virasťe, mama jej buďe hrube chíbat (Lapáš NIT); Šicko chape (Dl. Lúka BAR)


chápať sa nedok.
1. jstrsl, jzsl chytať sa, priberať sa: Dobre sa ťen chápe roboťi (Pukanec LVI); Ved zdochneš, kot se nišoho chápad nebudeš (Rochovce ROŽ); Ket sa to začau̯o chápat na nohi, dali sme to pot krávu (Jablonové MAL)
2. škriabať sa, liezť: Chápe sa len po stromoch a celí je dotrhaní (Lapáš NIT); chápať sa (V. Bielice TOP)

chápať ndk
1. čo chytať, brať do ruky: wsseckye wecy rukama macane a chapane bity mohu (OCh 17. st); krestiane kamenj chapagu a kamenugu ho (MP 1718); sedlácy chapali zbrog (ST 1797)
2. čo, čo čím rozumieť niečomu, uvedomovať si niečo: člowek telesni nechape tech wecy, ktere gsu Ducha božiho (SK 1697); animo complector: rozumym, uznáwám, rozumem chápám (WU 1750); mladosť weku ňechapa weci tak, gako sami w sobe gsu (PT 1796); ch. sa
1. čoho chytať sa niečoho, brať do ruky: posledneg pawezy (se) chápe (PP 1734); katowe ukrutny metly se chapagu (KP 18. st)
2. na koho, do koho, ku komu vrhať sa, púšťať sa, chytať sa do niekoho: na kteražto zlorečzeni počzal se cechmistr na neho chapati (ZVOLEN 1640); chapal se k nim nedaleko stogiczim (ILAVA 1651); wstal hore a pres stul nanho se chapal (PRÍBOVCE 1727); (žena) wice a wice na neho uskacowala a rukamy se donho chapala (TURIEC 1762)
3. pokúšať sa hýbať, hádzať sa, metať sa: z zeme hore se chapal (BLATNICA 1757); dosti se sem y tam chapala, chtegjce odtud wygjti (WP 1768); pod wlastnj swau terchu klesage, daremne se k powstanj chapa (PT 1796)

chápať chápať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a chápem plno vecí et je comprends des choses
chápem ako pravdivé, je je conçois comme vrai est
chápem ; táto historka je je comprends ; cette histoire est
chápem váš hnev, chápem je comprends votre colère, je comprends
ma trochu lepšie chápať me comprendre un peu mieux
sa cibriť a chápať former et à comprendre
som veľmi dobre chápal je comprenais très bien
žena, ktorá začína chápať femme qui commence à comprendre
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu