bezchybný príd. kt. je bez chýb, bez kazov, dokonalý: b. výrobok, tovar; b. preklad;
bezchybne prísl.: b. fungovať;
bezchybnosť -i ž.
bezchybnosť -ti ž.
bezchybnosť -ti ž. ▶ vlastnosť, stav toho, čo nemá nijakú chybu, žiadne nedostatky; syn. dokonalosť: b. čítania, písania; b. umeleckej formy; zdravotná b. potravín; zaručiť b. tovaru; Okolo neho sa vytvára aureola neomylnosti, bezchybnosti, nenájde sa nik, kto by mu vyčítal nedostatky. [NP 1985]
bezchybný príd. na ktorom al. v ktorom niet chýb, bez chýb, dokonalý: b-á úloha, b-á výslovnosť, b. výrobok;
bezchybne prísl.;
bezchybnosť, -ti ž.