súzvuk -u m. súčasné (harmonické) znenie niekoľkých tónov, zvukov, harmónia: s. hlasov, hudobných nástrojov;
pren. s. tvarov, farieb súlad, harmónia, zhoda;
súzvučný príd.: s. akord, s-é hlasy;
súzvučne prísl.;
súzvučnosť -i ž.
súzvuk -ku pl. N -ky m.
harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov
2. p. zhoda 1, porozumenie 2
súzvuk p. harmónia 1, zhoda 1
zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia
2. p. pokoj 4
súzvuk, -u m.
1. súčasné a obyč. súladné znenie troch al. viacerých zvukov, tónov, akord, harmónia: ľúbezný, lahodný s.; Všetky večerné zvuky vystriedali sa v správnom a utišujúcom súzvuku. (Chrob.); akord utešenej hudby, v ktorom sa spojilo všetko do plného, bohatého, melancholického súzvuku (Hruš.); pren. expr. Nárek obetí sa zmiešal v jeden hrozný súzvuk. (Jégé)
2. súlad, harmónia, zhoda, jednotnosť: Úsmev na ústach, a tieň melanchólie na obočí — to sa spájalo v divný súzvuk. (Vaj.); s. krás tvarov, farieb, šumu (Fr. Kráľ); V súzvuku s rečami svietili aj jeho oči a usmievala sa mu tvár. (Vans.); bratský s. (Hviezd., A. Mat.); Hlavná je láska a súzvuk sa už dostaví. (Kuk.)