deka2 neskl., deko -a s. hovor. dekagram
deko [d-] deka dek s.
deka2 [d-] neskl., deko [d-] deka dek s. ⟨gr.⟩ hovor. ▶ desať gramov, dekagram: kúpiť dvadsať deka šunky; nepribrať ani deko; Oslovil prvú okoloidúcu ženu v smútočných koketných šatách, zdôrazňujúcich prednosti jej postavy, s piatimi dekami zlata nad poprsím. [J. Johanides]; Vieš, koľko ľudia povynášajú po dekách? Metráky! [Z. Gabriel]
deko -a, deka2 neskl. s. ‹g› hovor. dekagram: desať deka, dekov;
dekový príd.: d-é závažie
dekagram desať gramov • hovor.: deka • deko: kúpiť si desať dekagramov, desať deka, dekov salámy
deko p. dekagram
deko, -a str. ľud. dekagram; dekagramové závažie
deka p. deko1
deko1 i deka s. aj neskl. csl dekagram: Chíbä tíh ďesa_deka (Mošovce MAR); Ňebolo toho aňi ped dekov (V. Bielice TOP); Donez mi desad dekóv kvasníc! (Hrušové NMV); Dajce mi dześedz deka droźdži! (Dl. Lúka BAR)
deko2 s. vrchnák na kanve, na sude ap.: Polož na ten harčeg deko, žebi muchi ňevešľi dnuka! (Závadka SAB)