tykadlový -vá -vé príd.
tykadlo, -a, obyč. v mn. č. tykadlá, -diel str. zmyslové ústroje na hlave niektorých živočíchov (najmä rozličného hmyzu) v podobe dlhších pohyblivých tyčiniek: hľadať, dotýkať sa t-ami; chrobák natiahne tykadlá (Vaj.); pren. expr. A keby tebe dali taký návrh? — vytrčil Trčka opatrne tykadlá (Urb.) opatrne skúmal, zisťoval. Nevedel ani, ako sa za ním vytŕčajú zďaleka tykadlá, oblečené v rovnošate (Jil.) ako ho pozorujú, sliedia za ním; zool. nitkové, hrebeňovité, pílovité, kyjačikovité t-á;
tykadlový príd.: zool. t-é klepietka, t-é žľazy;
tykadielko, -a, lok i tykadielce, -a, -lec str. zdrob. expr.