reverenda -y -rend ž. dlhé oblečenie kat. duchovných, klerika
reverenda -dy -rend ž.
reverenda -y ž. ‹l› dlhý vrchný odev katolíckych duchovných, klerika
reverenda dlhé splývavé oblečenie katolíckych kňazov • klerika • sutana
reverenda, -y, -rend ž. dlhé, splývavé kňazské rúcho, ktoré kňaz nosí i mimo obradov, klerika
reverenda ž. dlhé, splývavé kňazské rúcho, sutana: Pán farár išli reverenďe učiď náboženstvo (Návojovce TOP); Čilek choďá kňazi vácej f civili jag reverenďe (Lapáš NIT); Dáme ho viučit kňezem a bude miet posvícanú reverendu (Borinka BRA); Kňeź nośi reverendu (Dl. Lúka BAR); Uvidzeľi me chlopa is po draźe obľečenoho za farara a reverendu taku mau̯ (Sobrance) F. obliekou̯ si reverendu (Bánovce n. Bebr.) - stal sa kňazom
reverenda ž lat dlhé kňazské rúcho, klerika: všecku faru zrabovali, kone z maštale pobrali, ničeho nenechali, i reverendu mu vzali (ASL 1676); paterowy gomby hadbabne na rewerendu fl 1, d 50 (ORLOVÉ 1723); treba knazu duboveho sedla, sedla, aby s neho reverenda spadla, spadla, spadla (KC 1791)