Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rehot -u m. expr. hlasný, neviazaný smiech: ozval sa r. divákov; pustiť sa do r-u

rehot -tu m.

rehot p. smiech 1

smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiech • expr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákov • expr.: chechot • chichot • hahot • chachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichot • zried. smiechot (Gabaj) • úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmev • úškrn • úškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnok • úsmešok • posmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • úškľabok • expr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • zastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)

p. aj úsmev

2. p. výsmech 3. p. žart

rehot, -u m.

1. expr. hlasný, neviazaný smiech: ohlušujúci r.; mocný, komisný rehot vojakov (Gráf); Hľadisko zaburácalo neviazaným rehotom. (Zgur.) Kerského smiech prešiel do rehotu. (Vaj.)

2. erdžanie (koňa): konský r. (Vaj.); ostrý rehot mulíc (Kuk.)

rehot i rihot m.
1. zvuk, ktorý vydáva kôň, erdžanie: Teho koňa poznám podla rehotu (Jablonové MAL); Koňe spuśčiľi taki rehot, co až me śe pozľikaľi (Bracovce MCH)
F. rihoti robí, ša strach (Roštár ROŽ) - vystrája, robí nezbedy
2. strsl, miest. jzsl i vsl expr. hlasný, neviazaný smiech: Ďioučence sa dali do rehotu (Poniky BB); No a mi, ďetváki, rihoti zmo, komédije robiľi (Hnúšťa RS); Diauki a paropci robili velkí rihot (Rochovce ROŽ); Tak sa rehotav, ale keď ho zazrev, hňeď mu rehot prejšó, lebo mu ťékla krv po tvári (Lapáš NIT); To je ale rehot! (Jablonové MAL); A ke_com toto povit, ta taki rehot (Tuhrina PRE); Joj, a mi do jednoho rehotu! (Brezina TRB)
F. reho_do popuku (Hranovnica POP) - veľmi veľký

rihot p. rehot