percipient -a m.
1. psych. vnímateľ
2. práv. oprávnený prijímateľ
percipient -ta pl. N -ti I -tmi m.
percipient -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ odb. ▶ komu je určený istý jazykový prejav, prijímateľ, príjemca správy, informácie; op. expedient: detský p.; osloviť široký okruh percipientov; nadviazať dialóg s percipientom; irónia sťažuje interpretáciu a pochopenie textu zo strany percipienta; Jej básne sú nevtieravé a hodnotné aj pre vyspelého percipienta. [LT 1998] ▷ percipientka -ky -tok/-tiek ž.: nenáročná p. ženských románov
percipient -a m. ‹l›
1. odb. príjemca informácie, adresát 2, recipient
2. práv. oprávený prijímateľ
percipient 1. p. vnímateľ 2. p. príjemca
príjemca kto niečo prijíma • prijímateľ: príjemca, prijímateľ listu, zásielky, daru • kniž. recipient • práv. percipient (oprávnený príjemca) • práv. akceptant (príjemca ponuky, zmenky)
vnímateľ kto vníma (obyč. umelecké dielo al. jazykový prejav) • psych. percipient: vnímateľ, percipient umenia • poslucháč (vnímateľ zvukového prejavu) • čitateľ (vnímateľ písaného prejavu)
percipient, -a m.
1. psych. vnímateľ;
2. prijímateľ: p. štipendia