krájať -a nedok.
1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky
2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba; k. zvršky topánok vykrajovať
krájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.
krájať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. (čo) ▶ ostrým predmetom, obyč. nožom, oddeľovať jednotlivé časti niečoho; syn. rezať: k. cibuľu, koláč, mäso, rezance; k. salámu na kolieska; k. krajce chleba; k. kožu na topánky vykrajovať ◘ fraz. akoby nôž niekomu krájal srdce al. akoby niekomu nožom krájali srdce spôsobovať niekomu bolesť svojím správaním, konaním; je tu dymu, že by sa dal krájať v miestnosti je plno dymu (od cigariet); napätie/nervozita/žiaľ/bolesť/smútok/strach by sa dali krájať sú pociťované, vnímané okolím ako veľmi silné, intenzívne; tma, že by sa dala krájať hustá tma; vzduch by sa dal krájať a) v nejakom zariadení, priestore je veľmi nadymené od fajčenia b) niekde je napätá atmosféra ▷ dok. ↗ pokrájať
krájať ostrým nástrojom oddeľovať časti z niečoho (obyč. pri potravinách): krájať zemiaky na kocky, krájať chlieb • rezať (obyč. tvrdšiu látku, zriedkavejšie potraviny): rezať drevo, slamu, plech; salámu reže, krája na tenké kolieska • odkrajovať • ukrajovať • odrezávať (kúsok z niečoho): odkrajuje si z chleba, ukrajuje si koláč, odrezáva si z mäsa, (zo) slaninky • krúžľať (krájať na kolieska): krúžľa zeleninu • hovor. expr. fakliť: faklí krajec za krajcom
rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájať • rozrezávať • rozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na polovice • odrezávať • odkrajovať • ukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaniny • krúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninu • hovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámu • expr.: pidlikať • pidlikovať • pihlikať • pižlikať • midlikovať • rezikať • rezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom
2. vnikať do povrchu • zarezávať sa • zarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do kože • vrezávať sa • vrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu
3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi oči • hovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdle • expr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší
4. p. biť 2
krájať, -a, -ajú nedok. (čo) rezať nožom na menšie kúsky: k. chlieb, mäso, tabak, zemiaky, kožu, lístie pre hydinu; pren. žiaľ srdce mu krája (Sládk.) trápi, mučí ho
krájať i kráť nedok. (kréjať) 1. strsl, zsl, čiast. vsl oddeľovať nožom menšie časti: Práve som burbunďiju preseťom krájela (Dol. Lehota DK); Pani notáruška, nekrájajte mi takí kus chleba! (Ružindol TRN); Karpeľe śe uvariľi a śe pokraľi, z nožikom zme kraľi (Baldovce LVO); Bandurki śe krajaja na falatki (Dl. Lúka BAR); kréjať (Chlebnice DK, Or. Jasenica DK) L. krajane haluški (Dl. Lúka BAR) - hrubšie rezance z tmavej múky F. tmu móhel nožon krájat (Trenč. Závada TRČ) - bola veľká tma; čo mi krájáš srcco? (Prosné PB) - prečo ma trápiš; ot krajä sä chliep krájä (Jasenová DK) - treba robiť, ako sa patrí 2. sot vystrihovať z látky jednotlivé časti odevu: Znam krac šati, aľe teraz ňemam čaz gu tomu (Sobrance); krájavať opak. k 1: Krajavale zme hu (kŕmnu tekvicu) a posejpale tlčov (Čelovce MK)
krájať sa nedok. strkys oddeľovať sa, odtŕhať sa, zosúvať sa: Tam boľi same ďieri f tem brehe, aľe potem sa to začalo krajať a ti pivňice sa zesipovaľi (Riečnica KNM)
kráť p. krájať
kréjať p. krájať
krájať ndk 1. rezať (nožom) na menšie kúsky: obuw predawat a remenge kragat (PÚCHOV 1712 E); nekolik kusuw horce kragegy na to (LR3 18. st); scindo: režem, krágám (KS 1763); x. pren blizniho sweho gazikem swogim bezboznim kragagu (SJ 18. st) ohovárajú 2. vykrajovať: hoferom zahageno krpce kragat (CA 1558 E); (Anne) sem z meho statku ssaty krageti dopustila (P. ĽUPČA 1644); kragčj nožnicyamy kraga (KoB 1666) strihá F. dobre gest z cuzy kože krpce kragat (MKH 1799) z cudzieho krv netečie