Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kopyto -a -pýt s.

1. rohovitý obal na prstoch niekt. zvierat: konské k.

2. (drevená) obuv. forma: natiahnuť topánku na k.

expr. rozniesť, roznosiť niečo, niekoho na k-ách podať zdrvujúcu kritiku ap.; hrub. al. expr. otrčiť k-á zomrieť; pejor. všetko je na jedno k. rovnaké; rovnako zlé;

kopýtko -a -tok s. zdrob.

expr. je v tom → čertovo k.; vyhodiť si z k-a zabaviť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kopyto ‑a ‑pýt s.; kopytový, kopytný; kopýtko ‑a ‑tok s.

kopyto -ta kopýt s.

kopyto -ta kopýt s. 1. ▶ rohovitý obal pokrývajúci väčšiu časť posledných článkov prstov kopytníkov: konské kopytá; tvrdosť kopyta; masť, kefa na kopytá; háčik na čistenie kopýt; nechty a kopytá neustále rastú; kôň netrpezlivo hrabal kopytom; rozpráv. čert zadupotal kopytom; Strmé pasienky sú zbrázdené kopytami dobytka. [M. Andričík]; Vyhľadal podkovy, čo by koňovi dobre pasovali na nohy, a potom už strúhal kopyto a podkúval. [A. Habovštiak]
2. ▶ obuvnícka, obyč. drevená forma, na ktorej sa zhotovuje al. opravuje obuv: naťahovanie zvršku na k.; Otec si požičal obuvnícke kopyto. [V. Šikula]
3. obyč. pl. kopytá hovor. expr.masívne, obyč. ženské topánky (na hrubej platforme a s vysokými podpätkami): kopytá robia ženskú nohu opticky hrubšou; Máloktorému mužovi sa páčili na ženskej nohe také kopytá. [Vč 1973]
fraz. držať sa [svojho] kopyta zotrvávať pri práci, ktorej človek rozumie; natiahnuť/robiť všetko na jedno kopyto robiť veci stále rovnakým spôsobom (obyč. zle); hrub. otrčiť/vystrieť kopytá umrieť; rozniesť/roznosiť niekoho, niečo na kopytách a) celkom zničiť, zlikvidovať niekoho, niečo b) veľmi negatívne posúdiť, zhodnotiť niekoho, niečo; všetko [je] na jedno kopyto všetko je rovnaké (a rovnako zlé, nezaujímavé, stereotypné a pod.) ◘ parem. šuster, drž sa svojho kopyta rob len to, čo si sa vyučil a čomu sa rozumieš
kopýtko2 -ka -tok s. zdrob. k 1: ovce dupotali kopýtkami; Koník drobčil, vysoko dvíhal malé kopýtka. [H. Zelinová]fraz. čertovo kopýtko skrytý problém, ktorý môže neočakávane skomplikovať situáciu, prekážka; vyhodiť si z kopýtka poriadne, dosýta sa zabaviť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kopyto, -a, -pýt str.

1. rohovitý obal na konci prstov u kopytníkov: konské k.

čertovo k. háčik, fígeľ; z toho trčí čertovo k.; rozniesť niečo na k-ách celkom zničiť; niž. hovor. strasie k-ami, otrčí k-á zhynie, zomrie; už je hore k-ami zahynul, zomrel;

2. obuvnícky nástroj, drevená forma, podľa ktorej sa robí obuv: natiahnuť topánku na k.

hovor. robiť všetko na jedno k., všetko ja na jedno k. rovnaké, šablónovité; naťahovať niečo na svoje k. po svojom vysvetľovať, prekrúcať;

kopytný príd.: k. roh, k-á koža, k-á kosť;

kopýtko, -a, -tok str. odb.

expr. čertovo k. háčik, fígeľ; žart. vyhodiť si z k-a dobre, veselo sa pobaviť

koplto p. kopyto


kopyto s. (koplto)
1. csl rohovito zakončené chodidlo zvierat kopytníkov: Struhom sa pasovalo, pristrúhalo kopito (Bziny DK); Potkova sa zohreje a porichtuje pod roch kopita (Černová RUŽ); Pálenka sa pila vždi, keť sa šľi koňe kovať prvíkrád, abi im dobre tvrdľi kopitá (Valaská BRE); Kvanovi sa na kopito virezal krížik, šva znamenalo, že má prvia potkovi (Jelšava REV); Kopitá sa konom mascili s kalom s konopného oleja (Brestovany TRN); Koňe na maštali dúpaľi kopitami a mi sme drevo noseľi (Podmanín PB); Kľince śe vicahnu s kopita (Lipany SAB); Krava ma kopita i račički (Dl. Lúka BAR); Poopatral mi ho, jak śe patri: zubi, kopita i šicko, co śe ma (Sečovce TRB); kopeto (Medovarce KRU, Šuľa MK, Cinobaňa LUČ); koplto (Dol. Rykynčice KRU)
L. schvacene kopito (Kys. N. Mesto) - chorobne zdeformované; vizuté kopito (Brestovany TRN) - odumreté, odpadnuté z nohy
F. borgonďija ako konskej kopetá (Čelovce MK) - veľká; sprostí jak konské kopito (Vaďovce MYJ) - veľmi hlúpy; oba sú z jenného kopita (Bošáca TRČ) - rovnako hlúpi; na šitki kopitá vibíjaní (Rim. Píla RS) - prefíkaný; vipidz aj s kopita (Sobrance) - v poli vypiť vodu aj z odtlačku kopyta; otrčiť kopitá (V. Bielice TOP), s kopitami virgnuc (Smižany SNV) - zomrieť; biťi hor kopitámi (V. Lom MK), biť hore kopití (Martin) - byť mŕtvy
2. obuv. náradie, forma, na ktorej sa robí, opravuje obuv: Šuster kožu prispuosobuje potom na kopiťe (Lipt. Hrádok LM); Neráz hodzil po mne majster kopito (Zavar TRN); Topanek śe nabije na kopito (Dl. Lúka BAR)
L. rovné kopito (Sládečkovce ŠAĽ) - používané na obidve topánky
F. šicko na jedno kopito (Smižany SNV, Brezina TRB) - rovnaké; šitko robí na edno kopito (Kameňany REV) - rovnako; komu čnost, tomu čnost, pastírovi trúba a šustrovi kopito (Lukáčovce HLO) - každému, čo mu patrí, čomu rozumie
3. obyč. mn. č. vysoká súkenná obuv, kapce: Starí nosievaľi chiba kopitá zo súkna, papuče buli kračé (Brezovica TRS)
4. v dvojslovnom názve lúčnej rastliny: koňske kopito (Smižany SNV) - bot. kopytník (Asarum)

kopýtko p. kopyto


kopyto s
1. rohovitý obal na konci prstov u kopytníkov: zadnia noha (je) nad kopitom byela (LUDANICE 1661); mast konyom na kopita (RN 17.-18. st); howado rozdělenýho kopyta (FO 1737) párnokopytník; solidipes: celych kopit howado, kterému se nerozsstjpugú kopita (KS 1763) nepárnokopytník;
x. pren (z dobytka tam) nepozostane kopyto (KB 1757) nič
L. konské k. bot
a. podbeľ liečivý Tussilago farfara: konske kopyto lyst ma okruhly yak sslepege konske (HL 17. st); aqua farfarae: z konskeho kopita woda (TT 1745)
b. rastlina z rodu deväťsil Petasites: wezmi wetssjho konskeho kopita ginače kremeniny (HT 1760); Tussilago, Petasites: konske kopyto (LF 1791); (lekára) obyčagne krawskymi kopyty malugj (FP 1744) ohovárajú, hania; kobila ma čtyři kopita, předce se wssak potkne (PD 18. st) každý sa môže pomýliť
2. drevená forma na tvarovanie obuvi: kopita ssewcowske (KRUPINA 1651); mustricula: kopito (NP 17. st); hussarky na polske kopita (CA 1701); kopita nemecke No 30 rozličnich (PRIEVIDZA 1797)
F. gakoby gedno kopito na wssech lidj se trefowalo (SLK 1641-75) akoby ľudia boli rovnakí; swecz nech hledi sweho kopyta (SiN 1678) rob, čo dobre ovládaš; wssech lidj žaludek na gedno kopito nemuže naťahowan biti (SP 1696) ľudia majú rozličnú chuť; slowa Luthera priliž na welike kopito nabygass (DuH 1726) dávaš im príliš veľký význam; Tremellius znowu na židowske kopito natahel Pismo swate požidovštil; každi z (kacírov) y wlastne domneňy swe hned na gedno kopito natáhl a hned na druhu furmu predelal (PP 1734) menil svoje presvedčenie; ssewcowi kopyto z hrsti wypadlo (StN 1785) zomrel; -ný, -ový príd k 1: kopytowu mast pro kone (DUBNICA n. V. 1731); kun se w čelo kopitne obrazi y kulha (RG 18. st); kopýtko dem k 1: kanček s kopitky (M. JÁN 1687); kopitka kozi (PR 18. st)
L. k. královské bot ľalia zlatohlavá Lilium martagon: martagon: kopitko králowské (KS 1763); kralowske kopitko (LR3 18. st); k 2: formula: kopytko ssewcowske (KS 1763); pren cechový znak obuvníkov: obecznym znamenim, to gest kopitkom, zchuzka se oznamy (CA 1597)
3. spodná drevená časť pantoflí: solea lignea: kopitko na pantoflách (KS 1763)
P. atpn Nicolaus Kopyczko (v N. Meste n. V. 1522); Jakub Kopitko (v Boci 1591)

kopyto
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) kopyto
G (bez) kopyta
D (ku) kopytu
A (vidím) kopyto
L (o) kopyte
I (s) kopytom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) kopytá
G (bez) kopýt
D (ku) kopytám
A (vidím) kopytá
L (o) kopytách
I (s) kopytami
a hľadel na kopyto et a regardé le sabot
rohov, kopytá alebo výrobky cornes, onglons ou produits
rohov, kopytá a výrobky cornes, onglons et produits
z rohov, kopytá, výrobky de corne, onglons, produits

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu