zákon -a m.
1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.; vydať z.; z. platí, stráca platnosť; prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi; z-om chránená značka; Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.; v mene z-a zatýkacia formula
2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti; Archimedov z., z. zachovania energie; hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli
3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha; zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom; bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie
4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y; nepísaný z. (spoločnosti)
5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y
● → držať sa litery z-a