stratiť dok.
1. prísť o niečo, prestať mať (nepozorovane, z neopatrnosti ap.): s. doklady; s. cestu zablúdiť; šport. s. loptu, puk
2. prísť o niečo zo seba, o nejakú vlastnosť, schopnosť, hodnotu: s. oko, zuby; s. perie (o vtákoch); s. smelosť, nádej, zamestnanie; s. vedomie omdlieť; s. život zomrieť; auto s-lo rýchlosť
3. ostať bez niekoho, niečoho, prísť o niekoho, niečo (pre rozlúčenie, smrť ap.): s. kamarátov; s. rodičov; s. vo vojne otca
4. nevyužiť, premárniť: s. rok štúdia, s. veľa času
● s. nervy neovládnuť sa; s. hlavu ostať bez rozvahy; s. srdce zaľúbiť sa; s. zem, pôdu pod nohami prestať mať istotu; s. reč nemôcť sa spamätať; s. slov(k)o s niekým pozhovárať sa; s. slov(k)o za niekoho prihovoriť sa; s. tvár prísť o dôveru, úctu, autoritu ap.;
nedok. strácať -a
// stratiť sa
1. ocitnúť sa na neznámom mieste (ukradnutím, vytratením ap.): s-li sa mi kľúče; dieťa sa v meste s-lo
2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: s. sa v dave, z dohľadu; oblaky sa s-li, bolesť sa s-la; expr. strať sa (mi z očí)! odíď, nechcem ťa vidieť!
3. hovor. nenápadne odísť, zmiznúť: ide otec, s-me sa!
● expr.: s. sa ako duch, ako dym, ako gáfor, s. sa ako lanský sneh nebadane al. chytro; nes-í sa vo svete uplatní sa;
nedok. strácať sa