márny príd.
1. zbytočne vynaložený, daromný, zbytočný: m-a robota, námaha, obeť, túžba; hovor. to je m-e to tak musí byť
2. expr. bezcenný, prázdny; pominuteľný: m-a pýcha, m-e peniaze
● expr.: (rozbiť) na m-e kúsky, kusy celkom; m-a sláva nedá sa nič robiť;
márne prísl. k 1: m. prosiť