čutka, -y, -tiek ž. nár. (maď.)
1. ohryzok jabĺčka; kukuričný šúľok;
2. ohorok z cigarety: č-y z cigarety (Jes.)
čutka ž. (śčutka, ščutka) 1. spiš, čiast. šar a abov kôpka snopov uložených na poli: Čutka ma dzevec snopi horekoncom postavene, na ňich śe položi čapka (Studenec LVO); Do jednej čutki pridu dześec snopki (Žakarovce GEL); Poskladajce žito do čutkoch! (Hrabkov PRE) 2. čiast. spiš vrchný snop na kôpke, čiapka: Verhňi snob na čutke zme volaľi tieš čutka (Spiš. Štvrtok LVO); čutka (Odorín SNV) 3. gem, vsl odzrnený kukuričný šúľok, oklasok: Odruc tie čutki! (Žakarovce GEL); čutka (Mur. Dl. Lúka REV, Hradisko LVO, Torysa SAB, Kuzmice TRB) F. treba zapchadz hurku ś čutku, ta ňebudzeme jejs (Sobrance) - žart. človek nemôže nejesť 4. čiast. vsl šuška na strome: čutka (Niž. Hutka KOŠ); śčutka (Porúbka HUM); ščutka (Hertník BAR) 5. gem, spiš, abov, jzempl ohryzok jablka, hrušky ap.: čutka (Mur. Dl. Lúka REV, Markušovce SNV, Bidovce KOŠ, Stanča TRB)
čutka ž maď nepotrebný zvyšok z niečoho (napr. obhorok z cigarety ap.): szellö, szem tsutka: čutka (ML 1779)