stena -y stien ž.
1. vertikálna časť stavby, najmä jej plocha obrátená dovnútra, múr: s-y izby, na s-e visia obrazy; sklená s.
2. strmá plocha, zvislý svah, zráz: ľadovcová, skalná s.; (banská) s. miesto výrubu (napr. uhlia)
3. čo sa podobá stene: s. do obývačky vysoká zostava nábytku; španielska s. prenosná (skladacia) priehradka
4. plocha, obal ohraničujúca (-i) istý priestor: s-y skrine, nádoby; geom. s. telesa; biol. s. bunky, cievy
● bledý ako s. veľmi; akoby → hrach na s-u hádzal; pritisnúť, pritlačiť niekoho k s-e prinútiť ho rozhodnúť sa; → maľovať čerta na s-u; (aj) s-y majú uši všade môže niekto načúvať; žiť medzi → štyrmi s-mi;
stenový príd.: s-é panely;
stienka -y -nok ž. zdrob.
šteňa -aťa mn. -nce/-atá -niec/-niat s. mláďa psa: slepé š., chovať š.;
pren. pejor. nadávka: ty š.!
šteňací príd.;
šteniatko -a -tok s. zdrob.