Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zarezať -že -žú dok.

1. podrezať (význ. 2): z. kohúta

2. urobiť (zá)rez: z. pílou do stromu, z. si do prsta

3. expr. nepríjemne, prenikavo zaznieť: krik z-l do ticha

● expr.: spať, mlčať ako z-ný tuho; stáť ako z-ný nehybne;

nedok. zarezávať -a

1. k zarezať 1, 2

2. hovor. expr. naplno vykonávať nejakú činnosť: motor z-l; z. pred skúškou

// zarezať sa

1. vniknúť do povrchu, vrezať sa: povraz sa mu z-l do kože

2. expr. nepríjemne zapôsobiť na zmysly, vrezať sa: slová sa mu z-li do uší, svetlo sa z-lo do očí;

nedok. zarezávať sa

zarezať sa zareže sa zarežú sa zarež sa! zarezal sa zarežúc sa zarezaný zarezanie sa dok.

zarezať zareže zarežú zarež! zarezal zarežúc zarezaný zarezanie dok.

preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3

rozrezať 1. rezaním rozdeliť na viac častí • porezať • narezať: rozrezať chlieb, dosku; porezať, narezať slamu na sečku • rozkrájať • pokrájať • nakrájať: rozkrájať koláč; pokrájať zeleninu do polievky • rozkrojiť • prerezať • prekrojiť (na dve časti): prerezal povraz • rozpíliť • prepíliť (pílením): rozpílili drevo na poličky • hovor. expr.: rozfakliť • roztrančírovať • roztranšírovať: v bitke mu rozfaklili rukáv • nár. expr. rozvalašiť (Švantner) • porozrezávať • poprerezávať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach)

2. urobiť na niečom rez • zarezať • porezať: rozrezal si kožu, dlaň; zarezal si do prsta • dokrájať • dorezať (zároveň poškodiť): dorezala obrus • rozpárať (zároveň otvoriť): rozpárať vrece nožíkom • hovor. expr. rozfakliť: rozfaklil si ruku

seknúť sa 1. ostrým sečným predmetom mimovoľne si vniknúť do tela: sekol sa nožom do ruky • zaťať sa: pri kosení sa zaťal do nohy • zarezať sa • porezať sa (rezaním sa poraniť)

2. p. pomýliť sa 3. p. zraziť sa 3

zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

zarezať sa vniknúť do povrchu (niečím ostrým, tesne priliehajúcim a pod.) • vrezať sa • vryť sa: pílka sa mu zarezala, vrezala do nohy; povraz sa zarezal, vryl hlboko do hrdla • zaťať sa • expr. vťať sa: zuby sa zaťali, vťali do pery • pozarezávať sa • povrezávať sa (postupne al. na viaceré miesta)

zarezať 1. usmrtiť prerezaním krku • podrezať: zarezať kuru, podrezať ovcu

2. ostrým nástrojom vniknúť do niečoho, urobiť zárez • seknúť: zarezať si do prsta; zaťať, seknúť do dreva • zarúbať: zarúbať sekerou do stromu • vrezať • vbodnúť (niečo ostré prudko vraziť): vrezať, vbodnúť nôž do tela • zaťať • zaryť: zaťať, zaryť rýľom do nohy • expr. zafakliť

zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúť • zaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skaly • nár. zatnúť • zarúbať • zarubnúť • rubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromu • hovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohy • zaraziť: prudko zarazil rýľ do zeme • zarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôry • zakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudzieho • pozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu

2. silno, pevne dať k sebe • stisnúť • zovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť päste • zaseknúť • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zuby • pozatínať (postupne): pozatínať päste

3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť

zarezať, -že, -žú dok.

1. (čo, koho) usmrtiť prerezaním hrdla, podrezať: z. sliepku, hus, barana; Mali ste ma zarezať, aby som vám nerobil ťažkú hlavu. (Jil.)

● hovor. spí ako zarezaný veľmi tuho, veľmi tvrdo; stojí, sedí ako zarezaný nepohnute, meravo; mlčí, čuší ako zarezaný nič nehovorí; je ticho (obyč. pre rozpaky, hnev, vzdor ap.);

2. (do čoho) ostrým nástrojom (obyč. nožom) vniknúť a urobiť rez, zárez: z. do dreva, do kože, do kôry; z. si do ruky, do prsta; V ruke nôž, len zarezať do vreda. (Kuk.)

● hovor. z. (niekomu) do živého zasiahnuť niekoho (rečou, činom) na najcitlivejšom mieste; veľmi sa niekoho dotknúť; urobiť, spôsobiť niekomu niečo veľmi nepríjemné;

3. expr. (o veciach) prenikavo, nepríjemne, obyč. škrípavo sa ozvať; (o ľuďoch) prehovoriť nepríjemným, prenikavým, škrípavým hlasom: Vo vzduchu zarezal piskot lokomotívy. (Letz) „Aby ho porazilo!“ zarezal britko Ondrej. (Fr. Kráľ);

nedok. zarezávať, -a, -ajú

|| zarezať sa

1. usmrtiť sa prerezaním hrdla, podrezať sa: Dajte mi jesť, lebo sa týmto nožom zarežem. (Fr. Kráľ)

2. (do čoho) (o ostrých nástrojoch) ostrím vniknúť do niečoho, vrezať sa: nôž sa mu zarezal do tela;

3. (do čoho) (o tesne priliehajúcich, stiahnutých častiach odevu ap.) po tesnom priľahnutí, stiahnutí urobiť ryhu do niečoho, vrezať sa: opasok, remeň, povraz sa mu zarezal do kože;

4. expr. (do čoho) (o pocitoch, vnemoch, javoch ap.) zapôsobiť, zaúčinkovať (obyč. nepríjemne) na zmysly, vrezať a: do uší sa zarezal ostrý hlas, zvuk;

nedok k. 2-4 zarezávať sa

zarezať dk koho, čo usmrtiť niekoho prerezaním, podrezaním hrdla, podrezať niekoho, niečo: vyznal, ze Krabacž, v ktereho sluzyl, sam ovcu zarezal (s. l. 1587); mne s podiwenym vkazali na gedneg kapustneg hlawi kus cžerstweg krwi sednuteg, jako bi nieco žiweho zarezal (KRUPINA 1652); snad gen toho gedneho na switany dal pacholkowy zarezati (KRUPINA 1689); w ny (doline) zarežu krk telata (KB 1757); wčera k wečeri sem sebe zarezala jedního (:krmeního sice:) káčera (BU 1795); -ávať, -ovať, -úvať ndk/frekv: masar krmny dobitek masarskjm nožem zabjga, zarezuwa (KoB 1666); jugulare: zarezáwat (FO 1737); prichodj P. Buh a tu ribu y toho vola zarezáva (BT 1758); incide: zarezugem (AP 1769); i prigde rok po roku, nechat zarezawagj beranky (CS 18. st); zarezať sa dk preniknúť, vrezať sa do niečoho: od toho chlpatého prowazu hnilo telo geho, on byl až do kostich zarezani (VP 1764)
F. z. sa hlboko do srdca vniknúť do srdca, zapamätať si: težko to zabudnúť, čo raz vidí oko, keď sa to zareže do srdca hlboko (ASL 1723-65)