Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mŕtvola -y -vol ž. mŕtve (ľudské) telo: previezť m-u; bledý ako m.

● expr.: ísť cez m-y konať bezohľadne; → živá m.; iba cez moju m-u nedopustím, aby sa to stalo; kopať do m-y ponižovať, znevažovať už porazeného;

mŕtvolný príd.: m. zápach, jed; m-á bledosť podobná mŕtvole;

mŕtvolne prísl.: m. bledý;

mŕtvolka -y -liek ž.

1. zdrob. k mŕtvola

2. expr. niečo podobné mŕtvole

mŕtvolne prísl.

mŕtvolne prísl. ▶ pripomínajúc mŕtvolu, neživý, mŕtvy organizmus; ako mŕtvola: m. bledý človek; m. biela, sivá pokožka; m. studená ruka veľmi studená; m. páchnuť; byť m. strnulý; Zazrel akéhosi povedomého, a predsa nie celkom známeho človeka s mŕtvolne poblednutou tvárou, znetvorenou od bolesti a šoku. [L. Ballek]; Mŕtvolne prázdne oči boli upreté do neznámych diaľav. [RAK 2001]

mŕtvolný príd. pochádzajúci z mŕtvoly, pripomínajúci mŕtvolu: m. zápach; m-á bledosť; chem. m. jed vznikajúci rozkladom mŕtvych živočíšnych organizmov; pren. m-é ticho (Chrob.) tiesnivé, strašné, mŕtve;

mŕtvolne prísl. tak ako mŕtvola: m. bledý, studený;

mŕtvolnosť, -ti ž.