Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

postiť sa -sť/-i! nedok. náb. zachovávať (predpísaný) pôst: p. sa na Popolcovú stredu;

pren. zdržiavať sa jedla: choroba ho prinútila p. sa

postiť sa -tí sa -tia sa posti sa/posť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.

postiť sa zdržiavať sa jedla (najmä mäsitého al. vôbec neprijímať potravu), zachovávať pôst (obyč. z náboženských al. zdravotných príčin) • nejesť • držať pôst: postí sa, neje, drží pôst už tretí deň • hladovať • držať hladovku (dlhší čas neprijímať potravu): hladovať, držať hladovku na protest proti niečomu • fraz. žiť o chlebe: žije o chlebe už tretí deň

postiť sa (kraj. i postiť), -í, -ia nedok. zachovávať pôst, zdržovať sa jedál, nejesť; hladovať;

cirk. zdržovať sa jedál (najmä mäsitých) v pôste: Mládenci a dievky v Štedrý deň sa postia. (Kuk.) Naši postia od roka do roka, mäsa pojedia veľmi málo alebo nič. (Kuk.) Všetci sa posilňovali, iba Kremeň postil. Len vínom zapíjal zlosť. (Kuk.)

possit p. postiť

postiť nedok. (o niektorých dňoch) svätiť, uctievať pôstom: Já son to ňescela jescit, lebo son to doma nejella, lebo tedi zme possili (Bošáca TRČ)

postiť sa nedok. (possit) strsl, zsl zachovávať náboženský pôst, nejesť isté jedlá, zdržiavať sa pokrmu: Na Šťedrí deň sa postilo až do večera (V. Maňa VRB); Už dva dni sa pósti (Val. Belá PDZ)

pôstievať sa p. postievať sa pôstiť sa p. postiť sa pôstnik [pú-] m kto sa postí, kto zachováva pôst: jejunator: pústnik, kdo se postj (KS 1763) pôtka [pô-, pú-] ž
1. menšia vojenská zrážka, menšia bitka, potýčka: wichazy na plac nepritel geden, pristupuge druhý, prichazj trety, za ným čtwrtý, powolawagj wssecý k bytwě a puotky (SK 1697)
2. hádka: przy hodu Svateho Ducha bliz pominuleho stala se jest neyaka ruznice nebo putka mezy urozenym vladyku, panem Thomassem z Zawad, a Zydem, zetiem Kralikowem z Hollycze (SKALICA 1534 SLL) pôtržka p. potržka pôverčivosť p. poverčivosť

postievať sa p. postiť

postiť ndk čo (o niektorých dňoch) svätiť, uctievať pôstom: treťi prikazaňy swátky sweťit poruči y pátky náwyklým postem postiťi (CC 1655); p. sa zachovávať pôst, zdržovať sa jedál, nejesť: postiti se a hmotně k tomu (užívaniu sviatosti) připrawowati (BK 1581); gedine sitj se postya a gedine pracowanjm pretahnutj odpočjwagj (KoB 1666); gednu anebo pol lžičky (lieku) wzjti a 4 hodiny potom se postiti (RT 17. st); prečo twogi včedlnyci se neposťá (KB 1756); každeg (krave) dag na kusku chleba natrenýho tejáku zežrati a potom za tri hodini sa postiti (PL 1787); zawistliwy ďabel čloweku ráddu dáwa, aby se wysse syli postil (BlR 18. st); pren od čoho zdržovať sa nej. činnosti, nerobiť niečo: nohy nech se postjgu od tancu, od choďenj do krčmi; vssy nech se postjgu, aby wiceg neposluchaly gazykuw vtrhačných (MP 1718); -ievať sa [-ie-, -í-] frekv: (zbojník) sam wigewil, že on každy sobotny den k neg (Matke božej) se postiwal a pro uctiwost geg w ten den nikdy nezbial (MS 1749); hned v druhy pondelok tohoto mesjce (mája) postgévagj se Žide (BT 1758); Eufrasia nespáwala, za cele tidne se postjwala (VP 1764)