Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hodinky náramkové al. vreckové hodiny: kúpiť si zlaté hodinky • hovor. expr. cibule: mám nové cibule • stopky (hodinky s osobitným zariadením na presné meranie krátkych časových úsekov) • hovor. digitálky

oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretli • pohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľad • expr.: okáň • okáľ • fľocháň • pleskáň • pleštiak • bleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiaky • trnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibule • buľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvy • pren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

3. p. pasca 1 4. p. jazero

cibuľa, -le, -búľ ž.

1. silne aromatická ľaliovitá rastlina, používaná ako kuchynská zelenina; bot. c. kuchynská (Allium cepa); morská c. (Scilla maritima) izbová ozdobná rastlina;

2. podzemná, guľovitá, lúpavá časť niektorých rastlín: tulipánová, hyacintová, kvetinová c.

● naobliekaný ako c. do mnohých kusov odevu;

3. vec cibuľovitého, baňatého tvaru (často o zakončení veže, o kopule chrámov);

4. hovor. žart. cibule pomn. veľké vreckové hodinky baňatého tvaru starého typu;

cibuľový príd.: c. odvar, c-á omáčka;

cibuľka, -y, -liek ž. zdrob. expr.: kuch. mäso na c-e; anat. vlasová c. koreň vlasu;

cibuľkový príd.