návoj -ja pl. N -je m.
návoj -ja pl. N -je m. etnogr. ▶ valcovitá časť krosien s navinutou priadzou, ktorej jednotlivé nite vedú do niteľníc: predný, zadný n.
návoj, -a m.
1. valcovitá časť krosien s navinutou priadzou, ktorej jednotlivé nite vedú do niteľníc;
2. zried. niečo na niečom navinuté: Podajedni radšej nosia návoj do kolena z vlnených povojov. (Kuk.)
návoj m. 1. csl valec na krosnách, na ktorý je navinutá priadza al. plátno: Z návoja idú ňiťe cez dva ciepki a poton do ňiťeu̯ňíc (Sebechleby KRU); Su dva návoje, na horňí sa natáča osnova a na dolňí plátno (Lutila KRE); No a potom tuto uš príďe te_návoj, ďe sa okrúca uš plátno hotovuo (Dechtáre LM); Potom bol dolní návoj, tu sa otáčalo utkané plátno (Dol. Súča TRČ); Ból prsní, horní a dolní návoj (Brestovec MYJ); Na navoj śe navija predza abo platno (Dl. Lúka BAR); Na zadňi navoj śe nakruca predza, na predňi toto placinko a tot śtredňi navoj, to na skrucaňe hotovoho platna (Žalobín VRN) F. had ho ušťipnú, mau̯ nohu ako návoj (Zázrivá DK) - veľmi opuchnutú 2. niečo navinuté, namotané al. určené na navíjanie (napr. nite): Pri snovaní prädza iďe prez räjtki a urobí sa s ňej návoj (Dlhá n. Or. DK); Tak sa mi zdá, že ňebuďe dosť návoja (Ludanice TOP); návojček m. zdrob. expr. k 1: Fpredu je návojčok, gde sa okrúca hotovuo plátno (Šahy); návojček (Východná LM); návojšok (Tisovec RS); návojčok (Selce KRU, Detva ZVO, Slov. Ľupča BB); návojový príd. k 1: návojoví žliabek (St. Turá NMV); návojové koleso (Brestovec MYJ)
návoj m valcovitá časť krosien, na ktorú sa navíja plátno: caput filorum: nawoy (LC 1707); liclatorium: náwog, náwogjssťo; iugum: návog kadlecký (KS 1763); -ný príd: licium: náwogny člúnek (KS 1763)