Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zem -e ž.

1. iba jedn. (astron. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi (podľa vzdialenosti tretia od Slnka), zemeguľa: obal z-e, život na z-i, obývať z.; byť na z-i i pren. byť reálny; kniž. matka z.

2. pevnina, súš: námorníci uvideli z., cestovať po mori i po z-i

3. zemský povrch; plocha, miesto, po kt. chodíme (pôda, cesta, dlážka ap.): hrboľatá z., sedieť na z-i, plaziť sa po z-i, zvaliť niekoho na z., zbierať papier zo z-e, pokloniť sa po z., pracovať pod z-ou; hľadieť do z-e i pren. hanbiť sa; k z-i! povel

4. pôda (význ. 1); zemina: (ne)úrodná z.; zorať z.; zasypať jamu z-ou; jačmeň je už v z-i zasiaty

5. vymedzené územie: hist. Horná, Dolná z. v býv. Uhorsku; náb. Svätá z. Palestína

expr.: čierny, špinavý ako z. veľmi špinavý: stáť ako vrastený do z-e nehybne; akoby bol zo z-e → vyrástol; rodná z. vlasť; raj na z-i blahobyt; medzi → nebom a z-ou; kniž. z. nikoho nikým neovládané územie; byť pod z-ou, v z-i pochovaný; je na piaď od z-e, od z-e ho nevidno je vzrastom malý; zrovnať mesto so z-ou; vyhrabať niečo aj spod z-e; expr. (zmizol,) akoby sa bol do z-e prepadol, akoby ho bola z. prehltla, zhltla bez stopy;

zemský príd. k 1: z. povrch, z-á kôra, z-á príťažlivosť;

zemný príd. súvisiaci so zemou, vyskytujúci sa v zemi (význ. 3): z-é práce; z. plyn

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zem ‑e ž.; Zem (astron.); zemný, zemský

zem zeme pl. G zemí D zemiam L zemiach ž.

-em/760879±1611 43.54: substantíva ž. A sg. 17921→17901
+229
−230
zem/16286→16266
+7
−8
Zem/1618±222 černozem/15 (2/2)

-em/760879±1611 40.78: substantíva ž. N sg. 7679→7699
+1007
−1006
zem/5014→6043
+534
−471
Zem/2638→1630
+473
−535
černozem/24 (1/3)

-m/10662558±18593 38.01: substantíva ž. N sg. 7679→7864
+1173
−1112
zem/5014→6043
+534
−471
Zem/2638→1630
+473
−535
Kim/0→165
+166
−106
černozem/24 (1/3)

-m/10662558±18593 43.54: substantíva ž. A sg. 17921→17901
+229
−230
zem/16286→16266
+7
−8
Zem/1618±222 černozem/15 (2/2)

dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlahazem: papier spadol na zemzastaráv. dlažba


pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zemhlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zeminakniž. prsť pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok

2. zemský povrch • zem pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninusúš: cestovať po súši

3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1


pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, rolehon (časť poľa): ďatelinový honlán (veľké pole): obilné lánytabuľa tabla tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukuricezáhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľanostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapyzem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský)pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdyzastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom

2. p. chotár 3. p. oblasť 2


sucho2 1. nedostatok vlhkosti, mokra (op. mokro): kvety vädnú od suchasuchosť: cítim suchosť v ústachsuchota (obdobie bez dažďov): letná suchota

2. suchá zem (op. more): pohyb na zemi i na suchupevnina: vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšizem: v diaľke sa objavila zem


svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmírukozmos: výskum kozmupríroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzumkniž. zastar.: všehomír všemírpoet. zastar. všesvet

2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo svetazem (astron. Zem): život na zemizemeguľa: obísť celú zemeguľupren. glóbus

3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do svetacudzina: ďaleká cudzinazahraničie: zájazdy do zahraničiacudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska

4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2


štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štátkrajinakniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajinyríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríšaimpérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impériumveľmoc mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli)monarchiakniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská korunacisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)


zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zemezemeguľa: obísť celú zemeguľusvet: cesta okolo svetaglóbus

2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zempevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninusúš: cestovať po súšisucho: pohyb na mori i na suchu

3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zemedlážka podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zempôda: obrábať pôduhlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlinaíl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zeminakniž. prsť: prsť z bojiska

5. p. pole 1 6. p. štát

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zem, -e ž.

1. naša planéta, zemeguľa: skúmať vznik života n z-i; Je najväčší zloduch, akého kedy zem nosila. (Letz);

astron. Zem jedna z obežníc našej slnečnej sústavy

od niečoho vzdialený (napr. od poznania pravdy) ako nebo od z-e veľmi; to je ako nebo a z. o veľkom rozdiele medzi dvoma vecami al. javmi; nebo (raj) na z-i má sa veľmi dobre;

2. štát, krajina; kraj: naša rodná z.; V našej zemi ľud pevne chytil do rúk zbraň. (Bedn.); sovietska z. SSSR; hist. zastar. historické z-e Čechy a Morava; z. pod Tatrami Slovensko; Dolná z. územie obývané Maďarmi za býv. Rakúsko-Uhorska; bibl. Svätá z. Palestína; zasľúbená z. Kanaán; geogr. Ohňová z. najjužnejší výbežok Južnej Ameriky;

3. súš, pevnina: vystúpiť, vstúpiť na z., putovať po mori a po z-i; Bolo mu všelijako, keď sa loď odtrhla od zeme. (Janč.)

4. zemský povrch, pôda (na voľnom priestranstve); podlaha (v miestnosti): ľahnúť si, sadnúť si, posadať si na z., spadnúť, zvaliť sa na z., váľať sa, liezť po z-i; skláňať sa, kloniť sa k z-i (napr. o rastlinách); rozprestierať, rozložiť niečo po z-i, vziať, zodvihnúť niečo zo z-e, vtĺcť, vraziť niečo do z-e; pracovať pod z-ou; zamiesť, umyť z.; mať šaty až po z.; šport. zložiť súpera na z. položiť na lopatky; voj. K zemi! povel; lietadlo sa odpútalo od z-e vzlietlo, vznieslo sa

hľadieť do z-e, na z. stáť so sklonenou hlavou; odišiel pod z., je pod z-ou, v z-ie, zatvorila sa za ním z. zomrel; nie je väčší od z-e, je na piaď od z-e, sotva ho vidno od z-e, od z-e ho nevidno o veľmi malom človeku; vyhrabať, vydupať niečo spod z-e zadovážiť za každú cenu, za každých okolností; expr. prepadol sa do z-e, pod z., z. ho pohltila stratil sa, zizol bez stopy; expr. prepadol by sa, schoval by sa pod z. je vo veľkých rozpakoch, veľmi sa hanbí; stratil z. pod nohami je v ťažkom, neistom postavení; expr.: horí mu, páli ho z. pod nohami a) je netrpezlivý; b) uvedomuje si nebezpečnosť situácie; zaryť, zahryznúť nosom (pyskom) do z-e spadnúť na tvár; pokoriť niekoho až pod čiernu z. veľmi; plaziť sa pred niekým po z-i správať sa veľmi pokorne, úslužne; stojí ako vbitý, vrastený do z-e, prikovaný, primrznutý, prilepený k z-i nepohnute, meravo; akoby vyrástol zo z-e odrazu sa objavil; zrovnať niečo so z-ou trúcať, porúcať, rozrúcať; nie je hoden, aby ho z. nosila o veľmi zlom človeku; zaskočiť si od z-e zatancovať si;

5. hlina; pôda: ílovitá, štrkovitá, čierna, červenkastá, mokrá, suchá, zamrznutá z.; úrodná, neúrodná z.; kypriť, kopať, voziť, nakladať z.; zasypať, zahádzať niečo z-ou; hruda, vozík z-e

nech mu je z. ľahká želanie vyslovené nad hrobom mŕtveho; kniž. byť soľou z-e užitočným, osožným človekom;

6. pozemok, pole, roľa: Nemala ani ona, ani matka zeme. (Jil.) Namáhali sa, aby mali domy, zeme, peniaze. (Taj.);

zemička, -y, -čiek i zemôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

zem, zema ž
1. planéta, na ktorej žijeme, tento svet; svetadiel; zemeguľa: kule zemska rozdelena gest na tri mocne zeme: na nassy, kteraž zase se deli na Europu, Azygj a Afriku (OP 1685); a stala se potopa za sstyricet dňúw na zemi, y rozmnožili se wodi (KB 1757); tato nasse zeme gest mjsto wymerené k nynegssjmu prebywánj nassemu (StN 1785)
L. končiny z-e pren kraj, koniec sveta: za sstestliweho by sem se pokladal, kdibi gsem te az do koncin zeme sprowoditi mohel (PT 1796); prostriedok z-e vnútrozemie: ktere (krajiny) by byly na samem prostredku zeme (KoB 1666); rozmerovanie z-e zememeračstvo: o umenj rozmerowanj zeme (KoB 1666); soľ z-e niečo, niekto vzácny: Krystus Jezyss swych milych aposstoluw učedelnikow a wiwolenych nazwal solu: wi ste sol zeme (GK 1779); z-e opísanie, vypísanie zemepis: o wipsánj zeme (KoB 1666); geographia: zeme opisani (DSL 18. st); z-e vypisovateľ zemepisec: zeme wipisowatel kragjn, položenj wipisuge (KoB 1666)
2. súš, jeden zo štyroch živlov; pevnina; kraj, krajina: amphibia: žigjce howado zarowno w wode y na zemi (KS 1763); tak gest: dal sem wody, more y potoki rybam, powetry ptakom, lesy a hory zwerum, geskine plazum, okrsslek zeme lidem (GK 1779); wssickni žiwlowe sweta, ohen y powetri, woda y zeme, gsu zretedlne znaky (HRANOVNICA 18. st)
L. bavorská z. Bavorsko: Awarowe chtegice co zde vtratiti, ginde sobe wynahraditi, do Baworske zeme wpadli (SH 1786); Dolná z. za bývalého Rakúsko-Uhorska južné územie obývané Maďarmi: Zuberecz, zanechagicze gu (manželku) ussel na Dolnu zem (OČOVÁ 1755); egyptská zem Egypt: y pobili krupi po wsseckeg Zemi aegyptskeg wssecko, čo bylo na polach, od čloweka až po howada (KB 1757); francúzska z. Francúzsko: Francia, Gallia: Francúzska zem, kragina (KS 1763); Horné z-e severná časť bývalého Rakúsko-Uhorska obývaná Slovákmi: tje konye kupil na Hornich zemach (BOJNICE 1762 E); rakúska zem Rakúsko: Austria: Rakauska zeme (GrP 1771); slovenská z. Slavónia: Slavonia: Slowenska zem, slowenske kralowstwi (KS 1763); švajčiarska zem Švajčiarsko: Helvetia: Sswagčarská zem (KS 1763); tuhá z. pevnina, kontinent: ten znowu welikí kus papíru, kterí sa len toliko z gednu stranu dotíka wodi, nazweme tuhú zemu, čili kontinent (DS 1795); zasľúbená zem bibl Kanaán: prez Jordan psotneho a bezicyho žiwota nasseho ssčasliwe wstupili do zaslibeneg zeme nebeskeg (GK 1779); z. narodenia rodná zem: solum natale: zem narozeňá (KS 1763)
3. zemský povrch, pôda; podložie, dlážka: učinen jsem jako zeme bez wláhy, od lotruw obloupeny, co nahy (RL 1571); uderil Mihal Gura, az na zem padl, y na zemi by byl (NIŽNÁ 1635); mesto Žilina dobite, zplundrovane, zburane a časom z gruntu wiwracowane, na zemj zrownane bywa (OP 1685); humus: zem (AS 1728); na zem kamenatu spadol (MARTIN 1731); wzala sem plachtičku ze žrdi a prestrela sem w izbe na zem, a to dite spod pece, ponewač tam ležalo, samo skoklo na tu plachtičku (S. ĽUPČA 1732 CM); cernuo: k zemi se zhrbugem; sol: zem, dno, podlaha (KS 1763); Dawid (muža) za ruku pogal, k swemu domu dowgedol a tamže geho o zem hodjce nechal (TURIEC 1769)
L. pustá z. opustené miesto: solum desertum: pusta zem (KS 1763); trasenie z-e zemetrasenie: Krystus hrozneho sudu strassliwe znameni predchadzagice oznamuge, gakossto mor, hlad, wogny, treseni zeme, suženi lidu, bludy, falessnosti (GK 1779); vnútornosti z-e zemské hlbiny: zlato, stríbro, meď i ine weci z wnitrností zemi pochádzagu (DS 1795); zrovnať, zmiešať so z-ou vyhladiť, zničiť: (mesto) dobite bjwa, nekdy y wihlazene, z gruntu podwratene a ze zemu zmjssane (KoB 1666); (kopčeky) zhodené a ze zemú zrovnané (BR 1785)
F. koho wjtr na zem zwalj, toho každy kigem walj (SiN 1678); co ge ze zeme, to se do zeme nawracy a co z wody, do mora wpada (CF 18. st)
4. hlina, pôda: co se pak toho obili dotjka, gesste w zemiach zasiate gest (KRUPINA 1633); abys we swete nesmrdel, do zeme ťa wloža (GV 1755); zemsky asnad gsi a od hrichuw smradlawy, hle, zem, ktera mela prigati telo Krystowe prweg, se trasge, nečistoty otrasa (MS 1758); nagdokonalegším člowek tak zustane tenkrát, kdiž geho sa wrátí w zem telo, duša w nebe (BE 1794); umrela mi žena, už sem wdowec, už je z čiernej zemi na nej kopec (Pie 18. st)
L. hniť v (čiernej) zemi byť mŕtvy: Tomášek v čiernej zemi hnije (RL 17. st); červená z. červená hlinka, červená krieda: rubrica: czerwena zeme, kteruž se barwy (KoA 17. st); matka z. rodná pôda: stateczne mne do matkj zeme sprowoczenj (TOPOĽČANY 1762)
5. pozemok, roľa, pole: zemie powrubowe aby wydany bili (ŠARIŠ 1455); kde dwa cloweky jednu zemu orze mají deliti; Matej súkenník prosil nás, abychme mu ten kus zemie, ktery jest wedle jeho zahrady dali (ŽK 1473); zema mezy luczkamy, ktera gest na yrek, fl 1, d 50, y to mey manzelky zanecham (ZVOLEN 1624); zem pred Starou horou ad aratra duo poruczam tez manzelky Anny dwema chlapczy (KRUPINA 1687); sedlak když neore zeme, často rodj gemu plane trnj, hlozj a bodlačj (StN 1785)
L. merčí z-e zememerač: merčj zeme yako žertom podoby spatruge (KoB 1666); z. oracia, orná oráčina, roľa: przez oraczy zemu (ŽK 1473); hore wstupuge k oracim zemiam (ZVOLEN 1567); zem oraca, ktera lezy pred Starou horou, dwa tale, dolny tal poruczam mogeg dyeuky Judky (KRUPINA 1687); arabilis: orna zem, orat se može (KS 1763)
6. pozemkové dedičstvo: o zemich neb erbich, na ktere by clowek primluwu mel; má-li on pak zemie neb erby (ŽK 1473); zemička, ziemka, zemka dem k 5: ty ziemki yakossto y luczkj až po potok prinaležegj k chotaru dobrassowskemu (DOBRAŠOV 1654); prigal Martinus Mogsko za sirotny talik zjemkj nad brodom od Gabriela Bakaiho, fl 5 (KRUPINA 1689); u garku zednikowskeho zemku po smrti rodičow maju sa rozdeliti (DEŽERICE 1703); gedna zgemka pod Niklbekom kongec sadou (KRUPINA 1738); z ostatnjma pak slobodnjma zemickamy rozdjl medzy sebou takyto ucjnjly (DRAŽKOVCE 1743); prigal sem od ysteg zgemki od meskeho paholka arendu d 60 (BÁNOVCE n. B. 1747)


ziemka p. zem

Zem_1 Zem Zem_2 Zem
Zem
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) Zem
G (bez) Zeme
D (k) Zemi
A (vidím) Zem
L (o) Zemi
I (so) Zemou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) Zeme
G (bez) Zemí
D (k) Zemiam
A (vidím) Zeme
L (o) Zemiach
I (so) Zemami

zem
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) zem naokolo v okamihu zarastie tŕním, zem sa otvorí a čierny vták sa pustí
G (bez) zeme trávnik, alebo vám vedľa neho zo zeme vyrážajú belasé hlávky modríc.
D (k) zemi boxer už v treťom kole poslal k zemi takmer neznámeho súpera Tonyho
A (vidím) zem bezvetrí a jemne dopadali na zem , akoby sa báli, že jej ublížia.
L (o) zemi aby jedla z vlastnej misky na zemi . Bolo mi jasné, že to má svoju
I (so) zemou pol roka, o rok môžem byť pod zemou . Ak sa dosiaľ nevydáš, potom
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) zeme bez mihnutia oka rozdelí Burkove zeme medzi svojich dvoranov a môj
G (bez) zemí nástupcom. Do osobnej držby týchto zemí sme komesa Petra dali voviesť
D (k) zemiam Valúcha a Janouška, ktoré k našim zemiam priplávali cez rozbúrený oceán
A (vidím) zeme u grófa Lincolna. Nemá žiadne zeme , a preto potrebuje kontakty.
L (o) zemiach priemyslu v Uhorsku i v českých zemiach . Štátna podpora smerovala k
I (so) zemami so všetkými svojimi úžitkami, zemami , hájmi, rybačkami a inými právami

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo naša zem je ou notre terre est
desať stôp pod zemou dix pieds sous terre
na zem a povedal à terre et dit
noci, zeme a soli nuit, de terre et de sel
nová zem a doktor terre nouvelle, et le docteur
zem a horúčava sa la terre et la chaleur
zem a nepociťuje nič terre et n'éprouve rien
zemi, ako na mori terre que sur mer
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu