Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dopraviť von: v. koňa zo stajne, sudca ho dal v. zo siene

2. takto dostať z nepríjemného prostredia: v. dieťa z horiaceho domu, chodník ich v-l z močarísk

3. vedením dopraviť hore: v-l ich schodmi do bytu

4. umožniť vyústenie niečoho: v. potrubie na povrch

5. (o vtákoch) odchovať mláďatá: sliepka v-la kurence

6. urobiť (niečo nenáležité, nezvyčajné ap.), vystrojiť, vyparatiť: v. hlúposť, v. husársky kúsok

□ v. z omylu dokázať omyl; v. z miery, z rovnováhy rozčúliť; v. z konceptu zmiasť;

nedok. vyvádzať -a

1. k 1 – 5

2. neviazane sa správať, vystrájať, vyčíňať: keď si vypije, začne v.

vyvádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.

besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)

šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku

vystrájať¹ robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože

vyvádzať p. vystrájať¹

vyvádzať¹ p. vyviesť¹

vyvádzať², -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) páchať niečo nenáležité, nesprávne, robiť hlúposti, kúsky, veci, ktoré spôsobujú nepríjemnosti, vystrájať, vyčíňať: Teraz sa hanbí, čo vyvádzal. (Kuk.) Deti vyvádzajú, že slova nepočuť. (Heč.) V škole nikdy nič nevyvádzal. (Gab.);

dok. vyviesť²

vyviesť¹, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok.

1. (koho, čo odkiaľ) vedúc dopraviť odniekiaľ von, odviesť: Vyviedla chlapčeka z maštale. (Ráz.-Mart.) Predseda pohrozil Karolovi, že ho dá vyviesť. (Vaj.) Baby vyviedli Zuzu z komory. (Jil.) Skočil do stajne a vyviedol kone. (Jégé); pren. Vznikala snaha vyviesť národ z duchovného hlivenia (Škult.) povzbudiť ho do duchovnej práce.

● v. niekoho z omylu presvedčiť ho, že nemá pravdu; v. niekoho z pochybností zbaviť ho pochybností; v. niekoho z rovnováhy, z miery, z konceptu vzrušiť ho, rozrušiť ho;

2. (koho kam) zaviesť, odviesť, dostať niekam. Vyviedol sudcov na malú vyvýšeninu. (Hor.) Daj mi ruku, vyvediem ťa na cestu. (Zel.) Náš priateľ vyviedol nás hore strmými schodmi. (Kuk.)

3. (čo) (o hydine) odchovať mláďatá: Vyviedla nie kurčatá, ale kačatá. (Tat.) Z pätnástich vajec vyviedla troje. (Kuk.);

nedok. vyvádzať¹, -a, -ajú

vyviesť², -vedie, -vedú, rozk. -veď dok. (čo)

1. hovor. spáchať niečo nenáležité, nesprávne, urobiť hlúposť, vec, ktorá spôsobuje nepríjemnosti, vystrojiť: Elenu zamrzelo, čo pred chvíľou nerozvážne vyviedla. (Šolt.) Bojoval úporne so sebou, aby dačo nevyviedol. (Krno) Jemu aj sebe vyviedla hanbu. (Taj.)

2. zastar. dosiahnuť, dokázať, vykonať: So svojím prihováraním ničoho vyviesť nemohol. (Kal.);

nedok. k 1 vyvádzať²

vyviesť dk
1. koho, čo, z čoho vedením dopraviť, dostať niekoho odniekiaľ von: (Jakub) potem poyawsse ho (Záluského) za ruku, wywede ho wen z domu panskeho (P. BYSTRICA 1562); (Boh) sinow yzrahelitskych ze zeme egiptskeg wiwiesti gsy racžyl (BAg 1585); angele branilj (Lóta) w Sodome pred nasilnikj y wjwedli ho wen ze zahubi (CS 18. st) zachránili ho;
x. pren wino a z korenimy wecmy priprawene pokrmy gsau užitečne wlchkosti wywiesti a strowiti skrze stolicu (RT 17. st) vypudiť
2. koho, čo, na čo, ku čomu zaviesť, doviesť, priviesť, dostať niekam: (Dorota) ku prangiru wywedena a z mesta na weky wypowedana bila (PEZINOK 1647); (Ján Lovas) ze bi rad nassiel takoweho cžloweka, kteri bi geho na tretj potok wiwiedol (L. TRNOVEC 1653); pan Huszar Joseph panou deputatou od slawneho toho wydjeka obdržawsse na Černakou bol wiwiedol (V. ČEPČÍN 1721); wiweď gsy sudczu a kohokolwek chceš, ga ho (tál) wyacz delit nebudem (ZÁBORIE 1733);
x. pren sama sem dostatečna na to wynakladati a ku konci žadostiwemu pru mu wywesti (TRNOVO 1749) doviesť, dotiahnuť spor do konca
3. čo vydať niečo: take tez wsseczka diedina znala a zna, zie gsu o tom powedomi a slychaly, zie nekterych cziassuow o tuz roli bylo neiake swedomi wywedieno z Waryna (ŽILINA 1553)
4. čo z čoho vystavať, vymurovať niečo: nad to budem powinien wsseczky ti kominy wen z krowow wiwiest (TRENČÍN 1582); lečby nekdo chcel s welikým nákladem wysoký mur wybudowati, a tak owčárnu na užitečnu wysost wywésti (Vov 1779)
5. čo z čoho vyvodiť, odvodiť, vysvetliť niečo: weliké toto Boži dluhoočekawánj wywesti se može z oných slow Yzayásse (MP 1718); a na koliko, to gest 18 1/2 hosstaka se falcuge podobne se mosy wiwest z attestatiu (DUBNICA n. V. 1732); scely umisel mug, ktery skrz tento sw. pust w rečach mogich a kazany postnem wiwesty minim (Káz 18. st)
6. mat vypočítať, odvodiť: z wědomosti třech známých položenj máss čtwrté wywésti (LU 1775)
7. čo urobiť, vykonať, dokázať spraviť niečo: mlinarom, kdy kunssty swe pry studny wiwiedli, dano na wečer brindze, d 5 (ŽILINA 1703); za nekolik rokow sem krčzmarel a osoch Vasseg Oswiczenosti sem nemali viwedel (DUBNICA n. V. 1718); (služebnica Dávidova) zustawagice doma a wrucnie k Panu Bohu se modlice tolko dokaže a wiwede, kolko deset tisicuw wogska wenku (KT 1753); žena muža z fatinkámi ku zlemu priweďe, čo nemože z lahodnostu, to s plačem wiweďe (GV 1755) dosiahne, presadí
F. z blata zlato v. dokázať urobiť niečo veľkolepé, výnimočné, významné al. ťažko uskutočniteľné, nemožné: skutek gakokolwek mali z lásky k Bohu wykonať, tolko znamená, gak z blata zlato wywesti (DC 1797)
8. čo vyparatiť, spáchať niečo: i móhla by (hus) i na rok to vivédci, čo včil mluvíťe, načo bi jsťe ju daremňe zimuvali (BR 1785); vyvádzať [-dza-, -za-, -ďa-] ndk k 1: Mesiáss swoge učeňý w končynách pokoleňy Zabulon a Nephtali oznamowať začne a z ťemnosty lydy wiwadzať (PP 1734); (Siegfried manželku) s tak welkeg bydy a nedostatku žiwú wywáczal (PeP 1769); o, dobrotiwy Gežissy, co, prosim, bila za pričina, že wen ze zastupu wiwadzass teho nemeho a hlucheho, chtic ho uzdrawiti? (SQ 1781);
x. pren (slnko) kwitkam ozdobu a krasu dodawa, bilinki wen ze zeme witahuge a wiwadza (MK 18. st) spôsobuje ich klíčenie, rast; k 2: pren prjliž starostlywj wssetečka, myessa se kde se geho nicz nedotycze, y ktere wecy tagene bjwagj nazgaw wiwadczegjce a wizweczugjce (KoB 1666) bývajú zverejňované; (Lucifer) swogich mucedlnikuw do wogny ku potikani wiwadza (MS 1758); takowy bil obyčej w Jeruzaleme, že když koho wiwadzeli na smrt, tehdy prednasseli pred nim na wysokeg palicy pryčynu smrti na papiry napisanu (GK 1779); každý deň jích (Hadixu a Reného) viváďali na plac (BR 1785); k 3: to se wiwadza, že Krystus po dwa razi tuže welebnu swatost posluhowal (DuM 1718); k 5: z teho se to wywáďa, ze swet tento nemohel bez počatku byt wždy w temto spausobu, gak niňy ge (PP 1734); tolikerý biti prirozený zákon, kolikeré prawidlá sa s prwného toho wiwádzagu (BN 1789); k 7: strom ctnostj po wssecky měsice prwotné vrody a nowé prinássa a wywáďa (MP 1718) plodí; ustawičnost wec maličku na welku wiwádza y žak pomály k welkému umeňi prichádza (GV 1755); sedem skutkuw milosrdnych w tele se nachadza, ktere laska ku bližňimu w potrebe wiwadza (GŠ 1758); k 8: giny rozlične pestwa wiwadcaly (MC 1742); treti na obrazi malovane se diwagu, sstwrty rozprawky, klebety a smiechi same wiwadzagu (MS 1759); vojaci rukamy pleskaly, preklinaly a wsseliake oplzlosty s nim (s Kristom) wiwazaly (SJ 18. st); tito a oni nesprawedliwe prawa a sudy wiwadzagu, tito a oni druhim zawidja (MK 18. st); vyviesť sa [-ie-, -é-] dk
1. z čoho dopraviť sa, dostať sa z niekiaľ von:
L. sw. Symeon žádal guž wysloboditi y wywésti sa s temnici ťelesnég (BlR 18. st) zomrieť
2. z čoho vyvliecť sa, vyhovoriť sa, zbaviť sa podozrenia al. viny: zebi se nesslechetni zradcze falessni chtiel s nami biti, kdiz se nam z tey zradi a falsse wywede (SKALICA 1432 SČL); gegiho muza okradel a kminil gako geden sselma a ze ho nema za inakssiho potad, pokad sa s teho newiwede (SKALICA 1729)